Značky, označujúce miesta významnejších lomov sklonu trate a udávajúce sklon nadchádzajúceho úseku, ako aj vzdialenosť k ďalšiemu lomu sklonu, boli predpísané v predpisoch pre technickú jednotnosť železníc organizácie VDEV už v 19. storočí. Forma tejto značky sa v priebehu času zmenila z ukazovateľa s ramenami na obdĺžnikovú tabuľu, rozdelenú na polia s kontrastujúcimi farbami, pričom deliaca línia medzi poľami mala charakter buď priamky (ak začínajúci úsek trate je vodorovný), alebo symetricky lomenej čiary, obrátenej bodom lomu nadol (ak začínajúci úsek trate klesá), či nahor (ak začínajúci úsek trate stúpa). V svetlých poliach bola uvedená dĺžka začínajúceho úseku so stabilným sklonom, ako aj hodnota tohto sklonu buď v promile, alebo zlomkom. Najstaršie sklonovníky tohto tvaru sú preukázané najneskôr už v roku 1890. Konsolidovanú formu tabuľového sklonovníku zaviedlo železničné stavebné riaditeľstvo vo Viedni v roku 1905, odkiaľ ho v roku 1930 prevzali s malými zmenami normálne plány železničného spodku ČSD. Tomuto normálnemu plánu zodpovedá aj predmetný zbierkový predmet. Tabuľka sklonovníku je tvorená rámom z profilu tvaru „T“, do ktorého je z každej strany vložená popisová liata zinková tabuľka znitovaná s nosným tenkým oceľovým plechom. Tá je k rámu pripevnená ôsmymi skutkami. Tabuľa je nesená stĺpikom z koľajnice. Dĺžka úseku trate s nemenným sklonom je vyjadrená čiernymi číslicami, sklon trate v promile je vyjadrený červenými číslicami.
Predmetný zbierkový predmet bol získaný v Poprade v roku 1993 a v súčasnosti je umiestenný v expozícii Múzea dopravy STM.
