SK (N)
 

Traťová mechanizácia uľahčila železničiarom prácu

 

Kvalitná železničná dopravná cesta je základným predpokladom bezpečnej a spoľahlivej železničnej prevádzky. S rastúcim počtom vlakov, so zvyšovaním ich hmotnosti a rýchlosti sa postupne stupňovali aj nároky na údržbu koľajového zvršku a spodku. Situácia bola veľmi ťaživá najmä v období po druhej svetovej vojne, kedy bolo potrebné v čo najkratšom čase obnoviť koľajovú sieť a pripraviť ju pre povojnovú obnovu hospodárstva. Lenže traťoví robotníci mali v tej dobe k dispozícii v drvivej väčšine prípadov len ručné náradie. Riešením bola mechanizácia.

Jedným z najvýznamnejších problémov údržby železničného zvršku bola manipulácia s ťažkými bremenami. Prvou lastovičkou boli portálové žeriavy typu Vošahlík, ktoré v roku 1947 začali sériovo vyrábať Traťové výrobné dielne Plzeň. Slúžili prevažne na manipuláciu s koľajnicami a koľajovými poľami na montážnych základniach a pri ich pokládke na pracovnom mieste. Žeriavy tvoril zváraný trubkový priehradový nosník s dvomi podperami, spočívajúcimi na štyroch liatinových kolesách. Pri práci sa žeriav presúval na vlastnej koľajnicovej dráhe s rozchodom 3,2 metra. Koľajové polia sa zdvíhali pomocou dvoch kladkostrojov a upínali sa prostredníctvom samosvorných klieštín, uchytených za hlavu koľajníc. Keďže jediný žeriav mal nosnosť 4 tony, potrebný počet žeriavov závisel od hmotnosti koľajového poľa; na manipuláciu s koľajovým poľom s betónovými podvalmi a dĺžkou 25 metrov bolo treba až 5 žeriavov typu Vošahlík. Od 60. rokov 20. storočia sa však začali do Československa dovážať sovietske pokladače koľajových polí UK 25, ktoré vytlačili žeriavy Vošahlík z väčšiny prác pri obnovách koľajového zvršku. Napriek tomu sa používali ešte v 80. rokoch 20. storočia na vedľajších tratiach s nepriaznivými traťovými pomermi, ktoré nedovolili nasadenie výkonnejších strojov. V múzejných zbierkach ŽSR sa nachádzajú dva takéto žeriavy získané od Dopravného podniku mesta Ostrava, ktoré čakajú na renováciu.

Iným zariadením na manipuláciu s ťažkými bremenami z domácej produkcie boli najmä ručné koľajové žeriavy JŽ 600 z Traťových výrobných dielní Hradec Králové. Boli to jednoduché žeriavy pozostávajúce z dvojnápravového traťového vozíka, na ktorom bola základňa s točňou a zváraným trubkovým výložníkom. Žeriavy mali jednoduchý kladkostroj. Zdvih výložníka sa uskutočňoval pomocou hydraulického zdviháku, tlak oleja pre zdvihák vyvíjal obsluhujúci pracovník ručným čerpadlom. Stabilitu každého žeriavu pri práci bola zabezpečená 4 klieštinami, ktoré sa ukotvili o hlavu koľajnice. Používali sa predovšetkým pre  manipuláciu s podvalmi. Nosnosť žeriavu bola 600 kilogramov, jeho vyloženie bolo až 4,4 metra. Až dodnes sa podarilo zachovať jeden žeriav JŽ 600, ktorý bol vyrobený v roku 1957. Tento bol získaný v roku 1992 od Traťovej dištancie Nové Zámky a v roku 2004 ho skupina dobrovoľníkov opravila do prevádzkyschopného stavu. Je umiestnený v expozícii Železničného múzea Bratislava východ.

Veľké množstvo ľudskej práce spotrebúvalo už od samotného vzniku železníc ručné podbíjanie podvalov. Hoci tento problém sa podarilo vyriešiť ešte koncom prvej polovice 20. stor. a nedlho po 2. svetovej vojne sa ČSD aj podarilo „zo západu“ získať niekoľko švajčiarskych strojných podbíjačiek Sfindex, možnosti podobných devízových nákupov boli čoskoro významne obmedzené. Naopak stroje, vyprodukované vo vtedajšom ZSSR boli príliš veľké, ťažké a energeticky náročné. Bolo teda nevyhnutné, aby sa traťové stroje začali vyrábať aj v Československu. Prvými boli strojné podbíjačky SP 63. Od roku 1962 ich začal vyrábať podnik Mechanizace traťového hospodářství (MTH), závod Brno – Horní Heršpice. Koncipované boli ako modifikácia už spomenutých podbíjačiek Sfindex. Slúžili na podbíjanie podvalov, nesmeli sa však používať na podbíjanie výhybiek a koľajových spletí. Poháňané boli šesťvalcovým motorom Tatra s výkonom 56,5 kW. Podbíjacie zariadenie bolo umiestnené v strede medzi nápravami a podbíjať sa dal naraz len jeden podval. Od roku 1965 sa v Plzni začali vyrábať druhý typ strojnej podbíjačky SP 62, ktorá mala oproti SP 63 väčší výkon a podbíjacie zariadenie bolo na kraji stroja pred prednou nápravou. Od konca 60. rokov 20. storočia sa však začali dodávať automatické strojné podbíjačky, ktoré poskytovali omnoho väčší výkon, neporovnateľne vyššiu kvalitu a navyše boli schopné výškovo a smerovo upraviť polohu podbíjanej koľaje. V súčasnosti jestvujú dve strojné podbíjačky SP 63. Jedna, vyrobená v roku 1966, je prevádzkyschopná a je umiestnená vo Výhrevni Vrútky. Druhá, zreštaurovaná do vystavovateľného stavu je umiestnená v expozícii Železničného múzea Bratislava východ.

Získaním prvých skúseností posmelený podnik MTH krátko po rozbehnutí výroby podbíjačiek SP 63 zameral svoju pozornosť na ďalší významný problém – čistenie štrkového lôžka. Tu bola situácia podobná, ako v prípade podbíjačiek Sfindex – po niekoľkých dovezených „západných“ strojných čističkách koľajového lôžka Scheuchzer nastalo vákuum. Úlohou strojných čističiek bolo pomocou hrabacieho dopravníka vyťažiť štrkové lôžko spod koľajových polí, vyťažený štrk prečistiť v triediči (najčastejšie sa uplatňovali vibračné sitá, neskôr ojedinele aj rotačné odstredivé triediče), následne prečistený štrk vrátiť naspäť do koľaje a vzniknutý odpad pomocou pásových dopravníkov presunúť buď mimo trať, alebo do pristavených vozňov. Prvým domácim typom boli čističky SČ 100, ktoré od roku 1965 vyrábal podnik MTH, závod Hradec Králové. Od roku 1968 sa v tom istom závode začali vyrábať výkonnejšie čističky SČ 200. Obidva tieto typy boli koncipované bez vlastného pohonu, pohyb pri čistení bol zabezpečený pomocou lanového navijaku pripevneného o zabrzdený rušeň. Tieto čističky síce mali aj vlastný spaľovací motor, ale ten slúžil iba pre potreby pracovných orgánov čističky. Z typu SČ 200 boli v roku 1970 vyvinuté čističky SČP 200, ktoré už mali vlastný pohon pojazdu. V polovici 70. rokov sa opäť v Hradci Králové začali vyrábať čističky DELČ 800 a od roku 1988 aj typ SČ 600, ktoré spolu s dovážanými strojmi plne nahradili pri obnovách tratí staršie typy. V depozitári Múzejno-dokumentačného centra ŽSR sa nachádza zatiaľ nezreštaurovaná čistička SČ 200 vyrobená v roku 1971. Tá slúžila u traťovej dištancie Bratislava juh a bola získaná okolo roku 1990. Je to najstaršia zachovaná čistička československej výroby u bývalých ČSD.

Do vývoja a výroby mechanizačných zariadení, pomáhajúcich od ťažkej driny pri údržbe železničných tratí sa počas 60. rokov 20. stor. začal zapájať i slovenský podnik Traťové výrobné dielne Trnava, ktorý od roku 1965 sériovo vyrábal pluhy na úpravu štrkového lôžka KP-1. Ich úlohou bolo upraviť štrkové lôžko po obnove a doplnení štrku do požadovaného profilu. Pluh bol koncipovaný ako traťový vozík bez pohonu, ktorý musel byť pri práci ťahaný rušňom. Na vozíku bola zváraná nadstavba a na nej pohyblivo pripevnené dve čelné radlice, dve bočné (každá bočná radlica mala pevnú a otočnú časť) a dve zadné radlice. Okrem čelných, mechanicky ovládaných radlíc sa všetky ostatné ovládali pomocou lanových navijakov a kladiek. Pri práci museli pluh obsluhovať 4 pracovníci. Keďže vývoj v tejto oblasti mechanizácie išiel rýchlo dopredu (v rovnakom období sa v susednom Rakúsku vyrábali plne automatizované pluhy s vlastným pohonom USP 3000 C), boli pluhy KP-1 pomerne rýchlo nahradzované zariadeniami PUŠL 71, vyrábanými od roku 1974 ako modifikácia motorového vozíku MUV 69 a používanými dodnes. V zbierkach ŽSR sa nachádza jeden, zatiaľ nezreštaurovaný pluh KP-1 vyrobený v roku 1970.

Pri obnovách a opravách tratí sa samozrejme používali aj iné traťové mechanizmy, ktoré významne uľahčovali práce (zhutňovače, stabilizátory, stroje na úpravu polohy koľaje, pojazdné zvarovne koľajníc a pod.), ktoré však do zbierkového fondu ŽSR zatiaľ nebolo možné začleniť. Zachovaným zariadeniam drobnej mechanizácie, používanej pri údržbe železničných tratí  sa budeme venovať v samostatnom článku niekedy inokedy.





Fotogaléria


 



 Zatiaľ nebol pridaný žiadny príspevok. Pridajte ho ako prvý.
 

Vyhľadávanie



Prezentácia



Články



Sponzori stránky & reklama

LTE Logistik a Transport Slovakia s.r.o.


Najbližšie podujatia - Január 2011


29
30
1
2
6
7
8
9
13
14
15
16
20
21
22
23
27
28
29
30
1
2



Aktuálne plagáty




Linky na iné stránky