Rušeň, ktorý označili c. k. rakúske štátne železnice (kkStB) radovým označením 178, vytvoril rakúsky konštruktér Karl Goelsdorf pre prevádzku na trakčne obtiažnych rakúskych miestnych železniciach. V období 1900 - 1924 bolo vyrobených lokomotívkami vo Viedenskom Novom Meste, Floridsdorfe, v pražskej Prvej českomoravskej továrni na stroje a v lineckej lokomotívke Krauss celkom 227 týchto rušňov. ČSD zdedili po kkStB 105 strojov, ďalších 12 kusov jazdilo na postupne poštátňovaných českých, moravských a sliezskych miestnych železniciach. Boli označené radovým označením 422.0. Na Slovensko sa dostali až po I. svetovej vojne. Predmetná zachovaná parná lokomotíva 422.0108 (dvojvalcový združený tendrový parný rušeň na mokrú paru s usporiadaním náprav D pre miestne železnice, r. v. 1909, výrobca První českomoravská továrna na stroje, výrobné číslo 346) bola pôvodne prevádzkovaná súkromnou miestnou železnicou Nezamyslice - Morkovice, v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou niesla číslo 422.905. Na tejto železnici ju roku 1945 zastihlo znárodnenie, pričom obdržala číslo 422.0108. Medzi rokmi 1949 - 1963 bola v depe Brno - Horní Heršpice, od roku 1964 v depe Bratislava východ. Stala sa najdlhšie slúžiacim strojom svojho radu pri ČSD - vyradená bola v RD Bratislava východ roku 1970 (rušiaci výnos 47897/70 z 3.12.1970). V súčasnosti je prevádzkyschopný rušeň zverený do starostlivosti Klubu historickej techniky Zvolen.
