Parný rušeň 387.019 s tendrom 930.108 (rok výroby 1932, výrobca Škoda, výrobné číslo 762) je trojvalcový trojčitý rýchlikový parný rušeň na prehriatu paru s usporiadaním náprav 2´ C 1´ a prívesným tendrom. Tento rušňový rad navrhol konštruktér plzenskej Škodovky Ing. Oskar Dolch. Novinkou rušňa bol trámcový rám a trojvalcový trojčitý parný stroj s automatickými vyrovnávačmi Winterthur. Nevýhodou radu sa stalo predovšetkým jeho vysoké osové zaťaženie 17 t, ktoré prekračovalo hodnotu stanovenú objednávateľom a ktoré bolo zdrojom viacerých prevádzkových obmedzení. Z tohto dôvodu sa mohli tieto stroje používať na Slovensku až po modernizácii dôležitých tratí v 30. rokoch, i keď prvé rušne radu boli vyrobené už roku 1926. Na území Slovenska sa uplatňovali najmä na kvalitných tratiach Břeclav - Bratislava a Bratislava - Žilina - Spišská Nová Ves. Po vojne boli rekonštruované najmä montážou výfukového zariadenia Kylchap, roštov Hulson a ďalšími úpravami. Rušené boli v rozmedzí rokov 1967 - 1974. Predmetný rušeň bol vyrobený na základe objednávky č. 7128 V/5 MŽ zo dňa 29.2.1932 v rámci tretej série rušňov 387.0 pod továrnym označením 10 Lo 3. Prvá tlaková skúška kotla sa uskutočnila 11.11.1932, prvú funkčnú skúšku rušeň absolvoval 23.12.1932 a 29.12.1932 bola odovzdaná zástupcom ČSD. Pôvodne bola spojená s tendrom 930.006 a spolu s ním bola 1.1.1933 pridelená do výhrevne Přerov. Vzhľadom na počiatočné obtiaže počas zábehu rušňa odsunuli termín vykonania TBS až na 14.2.1933 - tá bola napokon vykonaná rýchlosťou 100 km/hod v úseku Zábřeh na Moravě - Olomouc a späť. Už 18.2.1933 bol predisponovaný do výhrevne Praha - Masarykovo nádraží, kde. dostal po nehode dňa 12.5. 1941 nový tender 930.002. Pôsobil tu až do 8.5 1947, kedy sa sťahoval do výhrevne Praha Vršovice. 20.5.1952 sa vrátil do Prahy Masarykovho nádr. Roku 1955 na krátky čas (3.7. - 25.10.) bola pridelená do Nových Zámkov, aby napokon svoju púť v rámci ČSD skončila v Přerove. Tu bol v júni 1968 opäť vymenený tender za 930.108 od zrušenej 387.037. Stroj 387.019 jazdil až do januára 1972. Vzhľadom na dobrý stav kotla bol rušeň 9.7.1972 predaný na vykurovanie do n. p. Armatúrka Myjava, kde však údajne vôbec nebol zakúrený. Rušeň je uložený v depozitári MDC Bratislava východ.
