Prístroj telefónny MB nástenný Ericsson Budapest malý
Základný princíp telefónneho spojenia spočíva v kombinácii Bellovho slúchadla (elektromagnet, rozkmitávajúci priľahlú membránu v závislosti od zmien intenzity prúdu vo vinutí elektromagnetu) a Hughesovho mikrofónu (membrána rozkmitávajúca uhlíkové čiastočky, zapojené do elektrického obvodu s batériou, napájajúceho elektromagnet slúchadla; zmena prechodového odporu rozkmitávaných uhlíkových čiastočiek moduluje prúd v obvode), spojených navzájom líniovým vedením.
Pre spojovanie vzdialenejších staníc bez prílišného útlmu je ďalej nevyhnutné prenášať elektrický signál pri nižších prúdoch a vyšších napätiach. To sa dosiahlo vstavaním oddeľovacích transformátorov do okruhu mikrofónu, čím sa galvanicky oddelil miestny okruh mikrofónu od okruhu diaľkového vedenia slúchadiel; v dôsledku toho prebieha diaľkovým okruhom len striedavý prúd s pomerne vysokým napätím a nízkou intenzitou. Ďalej je súčasťou telefónnej siete návestné zariadenie, vyzývajúce cieľovú stanicu na prevzatie hovoru. Využívanie telefónneho vedenia aj pre návestenie (vyzváňanie) je umožnené vidlicovým vypínačom, zapínaným zavesením slúchadla na vidlicu, ktorý počas návestenia odpája okruh mikrofónu. Všetky tieto vynálezy sa objavili v priebehu tretej štvrtiny 19. stor.
Telefónne zariadenia prenášajú priamo ľudský hlas. Sú preto podstatne bezprostrednejšie, než telegrafné spojenie, založené na neosobných písomných správach. Na druhej strane absencia písomného dokumentu, resp. reprodukovateľného záznamu hovoru komplikuje jeho použitie v prípadoch, kedy si to závažnosť komunikácie vyžaduje (napr. pri riadení železničnej dopravy, kde bolo v medzistaničnej komunikácii už od začiatku etablované telegrafné spojenie). Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa na železnici začal uplatňovať nový vynález síce už v priebehu 80. rokov 19. stor., najskôr však iba na menej významné spojenia (spojenie v rámci stanice, alebo medzi stanicami a služobnými miestami na šírej trati, či náhrada telegrafu len na menej významných miestnych železniciach, vždy však v kombinácii s telefónnym zápisníkom).
Najstaršou formou telefónnych prístrojov sú telefóny sústavy miestnej batérie (okruh mikrofónu tu napája batéria v mieste telefónneho prístroja, pre návestenie hovoru sa používa striedavý prúd z induktoru; výhodou tohto systému je vysoká spoľahlivosť, keďže výkonný vyzváňací induktor dokáže prekonať nástrahy aj menej kvalitného líniového vedenia a napájací prúd mikrofónu nezávisí od jeho kvality vôbec) v nástennom usporiadaní. Všetky súčasti tohto typu telefónu sú tu obvykle uložené na dekoratívne upravenej zvislej drevenej základovej doske. Najväčšie zariadenia, teda najmä induktor s kľukou a vidlicový vypínač pre zavesenie lyžicovitého slúchadla s bakelitovým plášťom reproduktoru na drevenej rúčke s podlhovastým podkovovitým magnetom sa umiestňujú do samostatnej skrinky. Umiestnenie ostatných prvkov (pevne uloženého mikrofónu s lievikovitým ústím, signálnych zvonkov a pripojovacích svoriek) bolo upravené odlišne podľa konkrétneho typu telefónneho prístroja.
Predmetný nástenný telefónny prístroj pochádza z prelomu 19. a 20. stor. Používal sa najmä v službe uhorských štátnych železníc, preto bol tiež označovaný, ako telefón vzor MÁV. Reprezentuje najstaršiu generáciu na železnici používaných telefónnych prístrojov. V hornej časti základovej dosky sa nachádzajú svorky na pripojenie telefónu do linky. Medzi nimi je na kovovej konzole umiestnený vo vodorovnej polohe uhlíkový mikrofón s lievikovitým ústím. Pod ním sa nachádza písací stolík s lomenou rovinou (šikmo sklonená plocha na písanie nadväzuje na vodorovnú plochu, upevnenú do základovej dosky), ktorý tvorí hornú plochu skrinky s ornamentálne tvarovanou prednou plochou, obsahujúcej všetky ostatné zariadenia prístroja, najmä induktor s kľukou vyvedenou na pravú stranu prístroja a vidlicový vypínač s lyžicovitými slúchadlami na jeho ľavej strane. Na spodnej ploche skrinky sú umiestnené dva signálne zvonky na striedavý prúd. Na najnižšom mieste základovej dosky sú umiestnené svorky pre zapojenie dvoch slúchadiel a miestnej batérie. Skrinku podopierajú dve drevené konzoly. Na pravej konzole je pripevnený jednoduchý kovový hák pre zavesenie slúchadla pre priposluch.
Zbierkový predmet bol získaný v roku 2000 vlastným zberom v železničnej stanici Kvetoslavov (neformálny dar p. Cambelovej). Umiestnený je v bratislavskej expozícii Múzea dopravy STM.
