Rameník a izolátory MÁV (3 ks)
Až do začiatku rozsiahlejšej kabelizácie u ČSD, predchádzajúcej elektrifikácii železničných tratí, boli jednotlivé telegrafné, či telefónne stanice prepájané metalickým nadzemným vedením, najskôr jednoduchým, neskôr dvojitým. Toto vedenie bolo pre telefónne účely najčastejšie vyhotovené z neizolovaného bronzového drôtu, pre telegrafné a hradlové linky sa často používal aj železný drôt. Vedenie bolo napnuté vo výške niekoľko metrov nad zemou na izolátoroch, upevnených prostredníctvom stĺpovníkov (pre jeden izolátor), alebo ramenníkov (pre viac izolátorov) na drevených stĺpoch (podperách). Od konca druhej tretiny 19. storočia sa čoraz viac začali presadzovať dvojplášťové porcelánové izolátory v tvare zvončeku (vnútorný plášť zväčšuje povrch izolátora a sťažuje tým nežiaduci zvod, zväčšuje mechanickú pevnosť, chráni pred zmenami teploty a tvorením rosy a bráni tiež vniknutiu hmly). Stĺpovníky boli najčastejšie zhotovené v tvare háku z oceľovej guľatiny. Ramenníky z pásového železa mali rôzny tvar a niesli obvykle 2 – 4 izolátory.
Predmetný ramenník reprezentuje typ „K“ pre dva stupňovito umiestnené izolátory, charakteristický pre uhorské železnice od čias prelomu 19. a 20. storočia. Osadený je štandardnými zvončekovými porcelánovými izolátormi neidentifikovaného pôvodu.
Zbierkové predmety pochádzajú z trate Čadca – Makov a boli získané od Oznamovacej a zabezpečovacej dištancie ČSD Žilina v roku 1986. Jeden rameník je umiestnený v expozícii bratislavského Múzea dopravy STM, zvyšné dva sú umiestnené v depozitári MDC Bratislava východ.
