Motorový rušeň T 458.1079 (výrobca ČKD Praha, výrobné číslo 6276, rok výroby 1964) je reprezentantom početného radu spoľahlivých rušňov určených pre stredne ťažký posun a ľahšiu traťovú službu, najmä vozbu manipulačných vlakov, ktoré v prevádzke masovo nahradili dosluhujúce parné rušne. Pre potreby Československých štátnych dráh bol odvodený od rušňov ČME 2 exportovaných do Sovietskeho zväzu v rokoch 1960 – 1965. Jedná sa v podstate o ťažšiu a dlhšiu verziu rušňa radu T 435.0 s určitými vylepšeniami, napr. zväčšenie naftovej nádrže, použitie bezrázsochových podvozkov s vedením dvojkolesí kyvnými ramenami s mäkkším vypružením a hydraulickými tlmičmi vďaka čomu bolo možné zvýšiť maximálnu rýchlosť rušňa na 80 km/hod., použitie prevodovky pomocných pohonov HVK s dvomi hydrodynamickými spojkami, zväčšený prevodový pomer nápravového prevodu umožňujúci zvýšenie ťažných síl, trakčný generátor a trakčné motory so zvýšeným menovitým prúdom, použitie výkonejšieho dvojstupňového trojvalcového kompresoru K2 a pod.
Rušne radu T 458.1 sú kapotové rušne s koncovou kabínou rušňovodiča a bočnými ochodzami. Vstup do kabíny je čelnými dverami z priečneho ochodzu, alebo dverami z ľavého bočného ochodzu. Rušeň je poháňaný naftovým radovým nepreplňovaným 6-valcovým motorom 6 S 310 DR s výkonom 551 kW, ktorý je prírubovo spojený s trakčným generátorom TD 868. Z generátora sú napájané štyri jednosmerné sériové tlapové trakčné motory TE 004. V prednej časti kapoty sa nachádza blok chladenia, prevodovka HVK, ktorá poháňala ventilátor vodného chladenia a kompresor. Chladenie trakčných motorov je cudzie zaistené dvomi obojstrannými radiálnymi sacími ventilátormi s náhonom klinovými remeňmi. Rám rušňa je uložený na dvoch dvojnápravových podvozkoch bezrázsochového typu s vedením dvojkolesí kyvnými ramenami. Je s ním spojený pomocou plochých torní, brzdné a ťažné sily sa prenášajú pomocou dutých ťažných čapov. Podvozky majú len primárne pruženie tvorené dvojicami súosých navzájom protismerných vinutých pružín. Medzi podvozkami je zospodu rámu zavesená palivová nádrž s objemom 4000 l.
Prvých 5 rušňov pre ČSD určených na rozchod 1524 mm označených radom T 458.0 bolo dodaných v roku 1962 v rámci výroby 2. série rušňov ČME 2 pričom mali ešte podvozky pensylvánskeho typu. Ďalšie rušne nasledovali v roku 1963, pričom už zodpovedali 3. sérii ČME 2 – boli vybavené podvozkami s kyvnými ramenami. Táto dodávka obsahovala 10 rušňov radu T 458.0 pre rozchod 1524 mm a 40 rušňov označených T 458.1001 – T 458.1040. Ďalšie rušne pre potreby ČSD boli dodávané v rokoch 1964 a 1965, v roku 1968 ČSD prevzali ďalších 15 rovnakých rušňov z neuskutočneného exportu do Poľska a v roku 1970 jeden rušeň z neuskutočneného exportu do Iránu. ČSD tak spolu prevádzkovali 222 rušňov T 458.1 na normálnom a 15 rušňov T 458.0 na širokom rozchode, pričom 9 širokorozchodných rušňov bolo po roku 1971 prestavaných na normálny rozchod a dostali označenie T 458.1223 – T 458.1231. Spolu bolo v ČKD pre ČSD, československý priemysel a na export mimo Československo vyrobených 931 rušňov T 458.1 a modifikácií (T 458.0, ČME 2 a pod.).
Na Slovensku sa v bežnej prevádzke vyskytovali ešte v prvej dekáde 21. storočia, a to najmä v okolí Košíc, Čiernej nad Tisou a Humenného. Ich prevádzková potreba výrazne poklesla v súvislosti s prepadom výkonov nákladnej dopravy ZSSK Cargo v roku 2009 v súvislosti s celosvetovým ekonomickým poklesom. Niekoľko rušňov nasadzovalo v prevádzke ZSSK Slovensko na posun vo väčších staniciach (Bratislava, Žilina, Zvolen, Nové Zámky, Košice a Humenné) aj počas druhej dekády 21. storočia, a to bez zásadnejšej vyhliadky na získanie náhradných rušňov.
Rušeň T 458.1079 (po roku 1988 získal označenie 721.079) bol z výroby pridelený rušňovému depu Bratislava. Prevzatý bol 2. júla 1964 a 4.7.1964 vykonal TBS na trati Bratislava – Senec. Pravdepodobne 28. 3. 1983 bol presunutý pod rušňové depo Nové Zámky, vozebná stanica Prievidza, kde pôsobil až do odstavenia z prevádzky v roku 2011. V marci roku 2016 ho spoločnosť ZSSK Cargo Slovakia, a.s. odpredala ŽSR pre potreby MDC (od 1.1.2018 ŽMSR). Rušeň bol fyzicky prevzatý dňa 3.3.2016 v Prievidzi a prevezený do depozitára MDC v Topoľčanoch. V roku 2018 bol rušeň prevezený do dielní ZSSK Cargo Slovakia, a.s. vo Zvolene, kde prebehla jeho oprava do prevádzkyschopného stavu. V súčasnosti je rušeň zverený do starostlivosti Klubu železničnej nostalgie Bratislava východ a je deponovaný v rušňovom depe Nové Mesto nad Váhom.
