Závory ručné dvojdrôtové s predzváňaním, typ ''Trojlístok''
Evidenčné číslo: 2012/00003
Medzi základné charakteristické vlastnosti železničnej dopravy patrí nízky koeficient trenia medzi kolesom a koľajnicou, ako i fakt, že vlak je koľajovou dopravnou cestou nielen nesený, ale i vedený. Preto sa vlak nedokáže vyhnúť neočakávanej prekážke a pri pomerne značnej jeho rýchlosti ani zastaviť na vzdialenosť rozhľadu jeho rušňovodiča. Miestom, kde hrozí najväčšie nebezpečenstvo kolízie vlaku s neočakávanou prekážkou je miesto úrovňového kríženia železničnej a cestnej komunikácie, pričom z logiky veci prirodzene vyplýva princíp absolútnej prednosti vlaku pred všetkými účastníkmi cestnej dopravy. Preto už prvý železničný prevádzkový poriadok pre všetky korunné zeme rakúskej monarchie z roku 1851 stanovoval, že priechody cez dráhu musia byť opatrené silnými závorami, ktoré treba uzatvárať najmenej 5 minút pred príchodom vlaku. Spomedzi rôznych konštrukčných riešení tohto zadania (reťaze, priečne posúvané, alebo vodorovne otáčané zábrany apod.) sa čoskoro ustálila obvyklá konštrukcia závor s brvnami otočnými okolo vodorovnej osi a vyváženými protizávažím. Prispela k tomu výhodnosť v podobe dobrej viditeľnosti závorového brvna, malého nároku na miesto a fyzicky nenáročnej manipulácie, pripúšťajúcej i diaľkovú obsluhu. V prípade diaľkovej obsluhy bol používaný spočiatku jednoduchý jednodrôtový drôtovod, ktorý ťahom závory uzatváral. Závory boli za tým účelom vyvážené tak, že protizávažie spôsobovalo ich otváranie. Avšak nedostatočná bezpečnosť takého zariadenia (pri pretrhnutí drôtovodu došlo k otvoreniu závor) viedla už koncom 19. stor. k nástupu závor s dvojdrôtovým pohonom. S ohľadom na ustanovenie dohovoru o technickej jednotnosti železníc o povinnosti signalizovať spúšťanie závor zvonkovým signálom z roku 1889 boli závory vo väčšej vzdialenosti od miesta ich obsluhy vybavované predzváňacím zariadením, ktoré zaručovalo dodržanie určitej predzváňacej doby pred začiatkom spúšťania závor.
Štandardným zariadením, charakteristickým pre trate na území niekdajšieho Československa od druhého desaťročia 20. stor. a ojedinele prežívajúcim až do začiatku 21. storočia, sú závory sústavy „kľuka“ s predzváňacím zariadením sústavy „trojlístok“, skonštruované dielňami Južnej dráhy (Südbahn) začiatkom 20. stor. Pre pohon týchto závor sa od roku 1922 používa najčastejšie rýchlostný pohon závor typu Liberta.
Základom závor sústavy „kľuka“ je masívny dvojitý v zemi zakotvený stojan z oceľových profilov „U“. V zosilnených otvoroch týchto uholníkov sú uložené otočné čapy jednoduchého kľukového hriadeľa, spojeného s pohonným kolesom, otáčaným dvojdrôtovým drôtovodom z miesta obsluhy. Na kľukovom čape tohto hriadeľa je upevnená ojnica, ktorá svojou druhou stranou pôsobí na objímku závorového dreveného brvna. Táto objímka je otočne uložená v dvoch konzolách, priskrutkovaných na profily stojanu závor. Kľukový systém pohonu závor zabezpečuje pevné vymedzenie krajných polôh závor, ktoré zodpovedá úvratiam kľukového hriadeľa.
Pre závory sústavy „kľuka“ bolo určené predzváňanie zariadenie sústavy „trojlístok“. Ak toto zariadenie bolo použité, umiestňovalo sa na predĺženú os kľukového hriadeľa. Jeho základom bolo predzváňacie koleso, uložené paralelne s pohonným kolesom a voľne otočné okolo čapu kľukového hriadeľa. V prípade použitia predzváňania poháňal dvojdrôtový drôtovod z miesta obsluhy toto predzváňacie kolo; hradlová reťaz, vedúca cez pohonné koleso slúžila v tomto prípade pre pohon druhých závor páru. Mechanizmus spojenia obidvoch kolies zabezpečoval pri zatváraní závor ich vzájomné pevné spojenie a spoločný pohyb až potom, čo predzváňacia kladka vykonala konštrukčne daný predzváňací pohyb. Súčasne bolo tiež garantované, že pri otváraní závor sa vzájomné spojenie predzváňacieho a pohonného kolesa rozpojilo až potom, čo sa zodvihli brvná závor (čo minimalizovalo dobu uzatvorenia závor). Dôležitou súčiastkou dômyselného mechanizmu spájania predzváňacieho a pohonného kolesa bol kotúč s troma výrezmi, ktorý svojim tvarom pripomínal trojlístok (odtiaľ označenie druhu predzváňacieho zariadenia). „Trojlístok“ bol otočne uložený v excentrickej polohe na pohonnom kolese a pri otváraní závor zabezpečoval spoločný pohyb predzváňacieho i pohonného kolesa, prostredníctvom čapu predzváňacieho kolesa zasahujúceho do jedného z jeho výrezov. Pohyb „trojlístka“ v čase spoločného pohybu obidvoch kolies blokovala pevná kulisa, pripevnená na stojan závor. V stanovenom bode, danom tvarovým prvkom pevnej kulisy došlo na krátky čas k uvoľneniu blokovania otáčania „trojlístka“, ktorý sa pootočil asi o tretinu otáčky. To uvoľnilo čap predzváňacieho kolesa, ktoré sa tak odpojilo od pohonného kolesa. Opätovné zablokovanie „trojlístka“ (a tým aj zablokovanie závor v otvorenej polohe) zaobstaral náliatok na náboji predzváňacieho kolesa. Predzváňacieho koleso sa ďalej mohlo otáčať dovtedy, kým po absolvovaní takmer jednej otáčky predzváňacieho kolesa nenarazil jeho čap do výrezu „trojlístka“, pri súčasnom uvoľnení blokovania „trojlístka“ náliatkom predzváňacieho kolesa. Nepatrné pootočenie „trojlístka“ pri spätnom pohybe znemožnilo jeho opätovné zablokovanie náliatkom a zabezpečilo spoločný pohyb predzváňacieho i pohonného kolesa až do okamihu opätovného zablokovania závor, tentoraz v uzatvorenej polohe. Samotné predzváňanie obstarával zvon s dvojicou bicích kladívok, umiestnený na vrchole predzváňacieho stojanu a krytý jednoduchou kužeľovitou plechovou strieškou. Pohon kladívok zaobstarávala tlačná tyč, pohybovaná tvarovými prvkami na obvode predzváňacieho kolesa prostredníctvom mechanizmu s uhlovou pákou; tento mechanizmus zabezpečil, že zvonenie sa uskutočnilo len pred spúšťaním závor.
Podmienkou zachovania predpísanej doby predzváňania je rýchlostný pohon, zabraňujúci prirýchlemu pohybu drôtovodných ťahadiel i prerušeniu procesu uzatvárania závor. Túto funkciu zaobstaráva rýchlostný pohon závor typu Liberta, zavedený u ČSD v roku 1922. Jednoduchý ozubený prevod medzi kľukou, obsluhovanou závorárom a reťazovou kladkou, pripojenou na drôtovod k závorám je tu doplnený o rýchlostné zariadenie s odstredivým regulátorom, zapínajúcom pri prirýchlom otáčaní kľuky brzdové zariadenie, pri zastavení jej pohybu na viac, než 4 sekundy (t. j. na čas potrebný na úplné sklopenie ramien odstredivého regulátora) zas znemožňujúci ďalšie otáčanie kľuky.
Predmetný zbierkový predmet bol získaný vlastným zberom na pracovisku Strediska miestnej údržby Lučenec Oblastného riaditeľstva ŽSR vo Zvolene v roku 2009. V súčasnosti sú zreštaurované závory inštalované na pracovisku MDC Bratislava východ.
