Drezina ručná trojkolesová telegrafná
Evidenčné číslo: 2012/00001
Údržba železničných zariadení umiestnených na šírej trati si vyžiadala už od počiatku stavby železníc existenciu dopravného prostriedku, schopného zabezpečiť jednoduchú dopravu remeselníka s nevyhnutným náradím a materiálom v rámci vlakovej prestávky na šíru trať. Tento prostriedok mal byť silami jedného človeka na mieste opravy odstrániteľný z koľaje, aby ju uvoľnil pre vlakovú dopravu. Takéto vozidlo skonštruoval viedenský výrobca sukna Franz Aloys Bernard už roku 1837. Rakúsky patent na trojkolesové koľajové vozidlo, poháňané silami spolucestujúcich osôb obdržal roku 1838. Veľmi jednoduchá a praktická konštrukcia ľahkého celodreveného trojkolesového vozidla, vhodného najmä pre údržbu telegrafných a neskôr i návestných zariadení (ich údržba a opravy nevyžadovali obvykle ťažké náradie), sa objavila koncom 50. rokov 19. stor. Bola známa ako systém Sheppard. Jej hlavný rám bol uložený na dvoch kolesách s jednostrannými okolesníkmi, bežiacich po ľavej koľajnici. Jeho stabilitu udržiavalo malé oporné koliesko, nesené dreveným ramenom a spočívajúce na pravej koľajnici. Drezína bola charakteristická kombináciou pohonu rukami i nohami dopravovanej osoby. Svalová sila sa na väčšie zadné koleso prenášala sústavou ojníc a ozubených kolies. Podobné konštrukcie vyrábala vo veľkých množstvách bostonská firma Henry W. Peabody & Comp. pre strážnikov trate a traťmajstrov amerických železníc, v Uhorsku takéto vozidlá vyrábali viaceré firmy (Koppel Arthur Budapest, strojáreň E. Kühne Mosonmagyaróvár apod.). Po vynáleze článkovej reťaze v 80. rokoch 19. stor. nahradil tento prvok dovtedajší prevod pohonu drezíny ozubenými kolesami. Predmetná drezína neidentifikovaného výrobcu vyrobená v roku 1882 reprezentuje starší typ s prevodom pohonu ozubenými kolesami. Je umiestnená v Železničnom múzeu Stará Turá, kde bola v januári 2013 ukončená jej oprava.
Vyhľadávanie
Prezentácia
Zbierka
Sponzori stránky & reklama
|
Najbližšie podujatia - Január 2011
Aktuálne plagáty
 |
 |