Zariadenie na určovanie typu kľúčov výmenových zámkov
Evidenčné číslo: 2011/6
Najjednoduchším zabezpečovacím zariadením v železničnej doprave je výmenový zámok. Už v roku 1875 bola stanovená povinnosť uzamykať tie výmeny, ktoré ležia vo vlakovej ceste prechodiacich vlakov, avšak čoskoro sa táto povinnosť rozšírila na výmeny, ležiace vo vlakovej ceste každého vlaku. Za dôležitú vlastnosť účelnej konštrukcie výmenového zámku bola už od počiatku považovaná možnosť vybrať kľúč z výmenového zámku len vtedy, ak bol tento zámok uzamknutý. Prítomnosť kľúča na mieste zodpovedného zamestnanca (výpravcu, dozorcu výmen) teda bezpečne garantovala postavenie výhybky do určitej polohy (podľa toho, ktorý jazyk výhybky bol uzamknutý). Na začiatku 20. stor. dospel vývoj výmenového zámku a spolu s ním aj vývoj charakteristickej formy kľúča do dnešnej konsolidovanej podoby. V prípade kľúčov sa pritom v snahe o maximálne zjednodušenie formy pri zachovaní náležitej robustnosti ustálil štandardný tvar s plnou plochou hlavou v tvare pripomínajúcom trojuholník so zaoblenými rohmi, s dutým driekom, umožňujúcim nasadenie kľúča na strediaci tŕň výmenovej zámky, a s neprofilovanou zábernou časťou obdĺžnikového tvaru so štyrmi zárezmi, z ktorých každý môže mať štyri rôzne hĺbky. Podľa hĺbky sa jednotlivé zárezy označujú číslicami, pričom platí, že najkratšiemu zubu (t. j. najhlbšiemu zárezu) je priradená číslica 1, najdlhšiemu zubu (stav bez bez zárezu) číslica 4. Typ zábernej časti potom charakterizuje štvorčíslie, ktoré sa skladá z označení jednotlivých zubov, pričom jeho prvá číslica udáva dĺžku zuba najbližšieho k hlave kľúča, pričom toto štvorčíslie býva vyrazené na zábernej časti kľúča. Každej takejto kombinácii je následne priradené jej poradové číslo od 1 do 96 (s ohľadom na prijatie zásady, že v zábernej časti sa vedľa seba nesmú nachádzať dva zárezy rovnakej hĺbky, poskytuje toto riešenie celkom 96 rôznych kombinácií zárezov), pričom toto číslo býva vyrazené na hlave kľúča. S týmto počtom kombinácií možno splniť zásadu nemožnosti odomknúť viac zámkov tým istým kľúčom aj v pomerne veľkých staniciach.
Pre jednoduchšie určovanie typu zábernej časti kľúča a následne i poradového čísla kombinácie vyrobil podnik ČSD – Výroba a výstavba sděl. a zab. zařízení Praha – závod Brno v roku 1958 jednoduché identifikačné zariadenie. Jeho základom je plechová hranolovitá skrinka, nalakovaná kladivkovým sivým lakom. Na jednej z jej veľkých stien je vytvorený otvor pre zasunutie identifikovaného kľúča. Tento otvor je prekrytý odpruženým odsuvným plechovým viečkom. Po zasunutí kľúča do otvoru a jeho pootočení sa na jednej z dvoch najmenších stien skrinky objaví na tam umiestnenej číselnici štvorčíslie, označujúce typ zábernej časti kľúča. Pre vyhľadanie poradového čísla kombinácie slúži tabuľka, pripevnená na druhej z veľkých stien skrine. Súčasťou zbierkového predmetu je skúšobný kľúč bez zárezov a uzatvárateľné puzdro z hnedého PVC textilu.
Zbierkový predmet bol získaný vlastným zberom v roku 2011 na Strednom odbornom učilišti železničnom v Bratislave. Je umiestnený v depozitári MDC Bratislava.
