Prístroj telefónny selektorový PE
Zariadenie patrí do kategórie tzv. selektorových telefónnych zariadení, vyvinutých špeciálne pre železničné potreby, kde treba prostredníctvom jediného líniového telefónneho vedenia vzájomne spájať viacerých účastníkov pozdĺž železničnej trate, dlhej obvykle i niekoľko desiatok kilometrov (na rozdiel od hviezdicového usporiadania, charakteristického pre civilné telefónne spojenia s telefónnou ústredňou). Takéto spojenia vznikali pôvodne na báze starších telegrafných vedení, do ktorých sa vkladali jednoduché telefónne prístroje s miestnou batériou. Otáčaním kľuky induktora ktoréhokoľvek telefónneho prístroja sa iniciovali zvončeky všetkých ostatných prístrojov. Voľba konkrétnej stanice sa docielila iba vopred dohovoreným označením každej konkrétnej telefónnej stanice konkrétnou telegrafnou značkou, vyzváňanou telefónnym zvončekom; zvonenie sa však vždy ozvalo vo všetkých telefónnych staniciach okruhu. Keďže najmä v prípade hustejšej telefónnej prevádzky tak každá stanica bola rušená ostatnými volaniami, bolo na začiatku 20. storočia vyvinuté tzv. selektorové zariadenie, ktoré nechávalo zazvoniť zvonček ktorejkoľvek konkrétnej stanice len v prípade, že to bola ona, ktorej volaciu značku volajúci vytočil. Volacia značka mala u starších zariadení charakter signálu v podobe časovo rôzne utváraného radu impulzov jednosmerného prúdu, vysielaných priamo do spojového vedenia (takéto zariadenie je použiteľné iba na nadzemnom vedení, nie v káblových trasách), alebo radu krátkych prúdových impulzov, vygenerovaných sekundárnym vinutím impulzného transformátora vysielacej stanice (v tomto druhom prípade išlo o zariadenia pre kabelizované trasy s tzv. induktívnou voľbou; každý prúdový impulz bol vygenerovaný dvojicou bezprostredne za sebou nasledujúcich impulzov jednosmerného prúdu opačnej polarity). Pre vytváranie takýchto impulzov slúžilo zvláštne mechanické krokovacie zariadenie – napr. špeciálny kľúč alebo číselnica telefónneho prístroja. U novších zariadení bola značka tvorená tónovým impulzom, U novších zariadení bola značka tvorená tónovým impulzom, vytvoreným generátorom volacích impulzov (transformátor s vyvedenými odbočkami a kondenzátor). Obvykle bola zložená z dvoch tónov, idúcich za sebou bezprostredne bez medzery. Volacie impulzy, prijímali prijímacie zariadenia (u starších zariadení reléová sada, riadiace mechanické identifikačné zariadenie, v prípade tónovej voľby to bolo elektronické zariadenie) všetkých telefónnych prístrojov okruhu, ale iba zariadenie vo volanej stanici identifikovalo, vyselektovalo (odtiaľ názov zariadenia „selektor“) jej náležiaci signál a zapojilo vyzváňací okruh. Ak je zariadenie pre vysielanie volacích signálov len na jednej stanici (ústrednej stanici), pričom ostatné stanice majú iba identifikačné zariadenie, ide o systém s centralizovanou voľbou. V takom prípade voľbu stanice môže urobiť len ústredná stanica, ostatné sa môžu spojovať len s ústrednou stanicou, nie medzi sebou navzájom; tento systém sa používa predovšetkým pre dispečerské riadenie dopravy. Ak majú zariadenie na vysielanie i prijímanie volacích impulzov všetky stanice okruhu, ide o selektorové zariadenie s decentralizovanou voľbou a jednotlivé stanice môžu medzi sebou komunikovať navzájom. Napájanie mikrotelefónov všetkých telefónnych prístrojov selektorových sústav sa deje z miestnej batérie – tak, ako u pôvodných induktorových telefónnych prístrojov, z ktorých selektorové prístroje vzišli. Na rozdiel od nich je však z miestnej batérie napájané aj vyzváňanie a u decentralizovaných selektorových sústav s induktívnou voľbou aj generovanie volacích impulzov.
Predmetný telefónny prístroj Prchal-Ericsson typu Sf 134 je súčasťou pobočnej stanice selektorového zariadenia Prchal-Ericsson s decentralizovanou voľbou, používajúceho pre volanie impulzy jednosmerného prúdu. V licencii firmy Ericsson začala toto zariadenie vyrábať pred rokom 1936 v Kolíne firma Prchal (neskôr Prchal-Ericsson) a ešte krátko pred druhou svetovou vojnou ním bola vybavená významná časť železničnej siete ČSD. V železničnej prevádzke sa používali až do 70. rokov 20. stor. Základom prístroja je čierna bakelitová, dobovo módne dizajnovaná skrinka so zakomponovaným úložným miestom pre mikrotelefón a číselnicou na jej čelnej strane. Puzdro mikrotelefónu je takisto vyhotovené z bakelitu. Pripojené je k telesu telefónu telefónnou šnúrou s textilným opletom. Na rozdiel od podobných prístrojov sústavy AUT firmy PE predmetný prístroj nie je vybavený signálnymi zvončekmi, ktoré boli umiestnená v príslušnej reléovej skrini (ktorá však u predmetného telefónneho prístroja chýba).
Zbierkový predmet bol získaný od Oznamovacej a zabezpečovacej dištancie ČSD Nové Zámky v roku 1985. Umiestnený je v expozícii Múzea dopravy STM.
