Motorový rušeň T 435.093 (výrobca ČKD Praha, výrobné číslo 5082, rok výroby 1961) je reprezentantom radu, ktorý znamenal začiatok rozsiahlej motorizácie prevádzky na ČSD. Vychádzal zo staršieho typu T434.0 (neskôr preznačeného na T 436.0), avšak bol konštrukčne vyspelejší a spoľahlivejší. Rušne boli určené najmä pre posun a na vozbu Mn vlakov, často však boli nasadzované aj na vlaky osobnej dopravy, ktoré nevyžadovali zdroj tepla na vykurovanie súprav, napríklad osobné vlaky v teplejších mesiacoch roka a súpravy vlakov s vozňami s vlastným zdrojom vykurovania (vykurovanie uhoľnými pieckami). Rušne radu T 435.0 sú kapotové rušne s koncovou kabínou rušňovodiča a bočnými ochodzami. Vstup do kabíny je čelnými dverami z priečneho ochodzu, alebo dverami z ľavého bočného ochodzu. Rušeň je poháňaný naftovým radovým nepreplňovaným 6-valcovým motorom 6 S 310 DR s výkonom 551 kW, ktorý je prírubovo spojený s trakčným generátorom SS 86/38 x 3. Z generátora sú napájané štyri jednosmerné sériové tlapové trakčné motory TM 43/37 x 4. V prednej časti kapoty sa nachádza blok chladenia s mechanicky poháňaným ventilátorom, v čele kapoty je kompresor. Chladenie trakčných motorov je cudzie zaistené dvomi obojstrannými radiálnymi sacími ventilátormi s náhonom klinovými remeňmi. Rám rušňa je uložený na dvoch dvojnápravových podvozkoch pensylvánskeho typu (rušne inventárnych čísiel 087 a 0139 – 0145 mali podvozky nového typu s vedením dvojkolí kyvnými ramenami). Je s ním spojený pomocou plochých torní, brzdné a ťažné sily sa prenášajú pomocou dutých ťažných čapov. Podvozky majú len primárne pruženie tvorené listovými pružnicami a šróbových pružín. Medzi podvozkami je zospodu rámu zavesená palivová nádrž s objemom 2400 l (prvé dva prototypy 1400 l). Dva prototypy boli vyrobené v roku 1958, pričom bol použitý materiál určený ešte na výrobu dvoch rušňov radu T 436.0. V tomto roku bolo vyrobených ešte 10 rušňov s určením pre priemysel. Ďalšie rušne pre ČSD boli vyrobené v rokoch 1959 – 1962. ČSD dovedna prevádzkovalo 150 rušňov tohto typu, z toho bolo 5 určených pre rozchod 1520 mm. Ďalších 83 rušňov bolo určených pre priemysel a 54 rušňov na export (NDR, ZSSR, Albánsko, Irak). Rušne dojazdili v pravidelnej prevádzke v 90. rokoch 20. storočia. Posledné výkony na Slovensku absolvovali v počiatku 21. storočia v Kraľovanoch. Predmetný rušeň T 435.093 (po 1.1.1988 označený 720.093-4) bol odovzdaný správe Východnej dráhy v roku 1961 a bol pridelený rušňovému depu Nové Zámky. Posledným pôsobiskom rušňa bolo RD Vrútky, pracovisko Kraľovany, kde bol ako záloha. K 15.1.2004 bol prevedený do zbierok MDC Bratislava. Rušeň je zverený do starostlivosti členom Spolku výhrevne Vrútky.
