40.003 MÁV/CFR - ozubnicový
Rušeň 40.003 MÁV (Wien Floridsdorf, rok výroby 1908, výrobné číslo 1784) je tendrový ozubnicový parný rušeň na mokrú paru usporiadania 1´ D 1´ s dvojicou na sebe nezávislých dvojvalcových dvojčitých parných strojov, z ktorých jeden s valcami na vonkajšej strane rámu poháňa adhézne dvojkolesia, druhý s valcami medzi rámom pôsobí na dvojnápravový ozubnicový mechanizmus, uložený na tlapových ložiskách medzi prvým spriahnutým a hnacím dvojkolesím. Parné stroje majú ploché posúvače, ktorých pohon zabezpečujú rozvody sústavy Heusinger, pričom adhézna i ozubnicová sekcia má vlastný rozvodový mechanizmus, avšak so spoločným rozvodovým hriadeľom. Prívod pary ku každej sekcii ozubnicového stroja zabezpečuje vonku uložené prívodné potrubie s dvojicou posúvačových regulátorov (zvlášť pre ozubnicovú a pre adhéznu sekciu), obsluhovaných hriadeľom vedeným vnútri kotla. Parný kotol s dlhým roštom medzi rámovými postrannicami, ako aj jeho armatúra má konvenčú konštrukciu. Výnimkou je pomerne výrazne zošikmený strop pece a trubkové vodoznaky, umiestnené na začiatku ležatého kotla, čo je charakteristické pre kotly ozubnicových parných rušňov. Kotol i parné stroje sú uložené v plechovom vnútornom ráme, ktorý spočíva prostredníctvom vinutých pier na štyroch spriahnutých a dvoch bežných dvojkolesiach sústavy Adams s vratnou pružinou. Rušeň je obrzdený ručnou brzdou a tlakovou brzdou Westinghouse, ktorej klátiky pôsobia na prvé a štvrté spriahnuté dvojkolesie, ďalej protitlakovou brzdou sústavy Riggenbach, pôsobiacou na obidve sekcie parných strojov a napokon núdzovou pásovou brzdou, pôsobiacou na obe nápravy ozubnicového mechanizmu. Zásoby vody rušeň vezie v dvoch postranných zásobníkoch a jednom zásobníku pod stanovišťom rušňovej čaty.
Rušeň 40.003 bol – ešte s pôvodným označením TIVc 4293 – dodaný roku 1908 na novootvorenú ozubnicovú železnicu Caransebes – Subcetate v dnešnom Rumunsku. Roku 1911 bol prečíslovaný na 40.003 a toto označenie mu zostalo až do ukončenia prevádzky na tejto železnici roku 1978. Konštrukčne ide o posledný vývojový článok radu, na ktorého počiatku stáli ozubnicové rušne pre slovenskú železnicu Tisovec – Pohronská Polhora z roku 1896 a ktorý pokračoval konštrukciou pre ozubnicovú železnicu Tanwald – Kořenov z roku 1902. Všetky tieto stroje majú zhodnú konštrukciu kotla a veľmi príbuznú konštrukciu parných strojov i ostatných dôležitých častí spodku; navzájom sa viditeľnejšie odlišujú prakticky iba usporiadaním náprav a umiestnením zásob uhlia a vody.
Rušeň 40.003 je v súčasnosti umiestnený v areáli rušňového depa Vrútky.
