Rušeň T 678.012 (výrobca ČKD, výrobné číslo 5646, číslo motora 2548, rok výroby 1962) reprezentuje rad, ktorý vznikol prepracovaním staršieho projektu šesťnápravového traťového rušňa pre Argentínu z polovice 50. rokov 20. stor. z rysovacej dosky Vlastimila Hozmana podľa vtedy obvyklých amerických skriňových rušňov s jedinou koncovou kabínou rušňovodiča, ktoré slúžili obvykle vo dvojiciach. Po tom, čo tento projekt stratil pádom režimu argentínskeho prezidenta Peróna svoju aktuálnosť, naviazal na základe požiadavky ČSD z roku 1959 na skúsenosti zo skúšobnej prevádzky troch prototypových rušňov projekt nového traťového šesťnápravového rušňa pre ČSD s výkonom 1470 kW s parným generátorom na vykurovanie vlaku (T 679.0) a bez neho (T 678.0). Do roku 1963 bolo vyrobených 12 rušňov radu T 678.0 a dva rušne radu T 679.0. Roku 1963 bola výroba týchto rušňov pre ČSD prerušená z dôvodu prioritného plnenia zákazky na 20 podobných rušňov DEM 2000 pre Irak. Medzičasom však vstúpila v platnosť špecializačná dohoda zemí RVHP, podľa ktorej mali naďalej vyrábať rušne tejto výkonovej kategórie výhradne iba podniky v ZSSR. Objednávka ČSD na 90 kusov rušňov tohto typu bola preto čiastočne stornovaná a v rokoch 1964 - 1965 už bolo vyrobených iba 5 rušňov T 678.0 (do celkového počtu 17 ks) a 25 rušňov T 679.0 (do celkového počtu 27 ks). Konštrukčne ide o skriňový rušeň s dvomi koncovými stanovišťami rušňovodiča. Prostredníctvom ôsmych závesiek spočíva skriňa na dvoch trojnápravových podvozkoch s dvojkoliami vedenými kyvnými ramenami a poháňanými tlapovými trakčnými motormi s jednostranným ozubeným prevodom. Trakčné motory TM 56 / 36 x 4 dostávajú prúd od sústrojenstva, pozostávajúceho z osemvalcového stojatého radového vznetového preplňovaného motora K 8 S 310 DR a trakčného generátora SS 105 / 62 x 8, budeného diferenciálnym budičom s kompenzátorom výkonu naftového motora a s transduktorovým obmedzením rozjazdového prúdu. Zaujímavosťou je použitie trojfázových asynchrónnych elektrických motorov na pohon ventilátorov chladenia trakčných motorov a chladenia vody chladiaceho systému spaľovacieho motora. Trojfázovú palubnú sieť s premenlivou frekvenciou napája pomocný alternátor, priamo poháňaný spaľovacím motorom. Hoci boli rušne radu T 678.0 okrem RD Zvolen a Poprad umiestňované spočiatku i v depách Praha-Libeň, Plzeň, Cheb a Olomouc, do roku 1968 boli všetky predisponované na Slovensko do dep Zvolen, Spišská Nová Ves, Prešov, Poprad a Lučenec. Svoju prevádzku ukončili roku 1997. Rušeň T 678.012 bol zástupcami Košickej dráhy prevzatý dňa 8.3.1963. Do Zvolena bol dodaný 9.3.1963, TBS vykonal 12.3.1963 na trati Vrútky - Martin. 17.6.1973 vykoľajil na vlečke Prefa Vlkanová, potom 20.8.1975 v žst. Lovinobaňa, 9.12.1979 vo Veľkom Krtíši. V septembri 1980 sa uskutočnila zámena podvozkov s rušňom T 678.0017. Unifikovaný červenohnedý náter rušeň obdržal začiatkom roka 1992, pričom bol tiež prečíslovaný na 775.012-8. Dňa 23.9.1992 vykoľajil v Tomášovciach. Roku 1997 sa stal posledným prevádzkovaným "Pomarančom" na sieti ŽSR. Posledný výkon uskutočnil dňa 30.7.1997. Opravu rušňa do prevádzkyschopného stavu ukončilo v roku 1998 rušňové depo Zvolen pri príležitosti 150 rokov železníc na Slovensku. Odvtedy je zverený do starostlivosti Klubu historickej techniky pri rušňovom depe Zvolen.
