Ručná elektrická úderová podbíjačka ZP – 1 (rok výroby po roku 1956, výrobca Mechanizace traťového hospodářství Praha, závod Kladno, výr. č. 3932-HK) je predstaviteľom základnej ručnej mechanizácie pre opravy koľajového lôžka v 60. rokoch 20. storočia. Pracuje na princípe elektrického pružinového kladiva upraveného na podbíjanie. Podbíjačku tvorí motorová skriňa, baranidlo a podbíjacie kladivo. Zdrojom pohonu je dvojpólový trojfázový asynchrónny elektromotor. Krútiaci moment sa prenáša z pastorka rotora cez ozubené kolesá, ktoré redukujú otáčky z 2750 na 920 ot./min. na vretenové koleso, ktoré poháňa kľukový hriadeľ. Na čape hriadeľa je uložená ojnica, ktorá pohybuje križiakom baranidla. Ten rozkmitáva pomocou valcovej pružiny vlastné baranidlo, v ktorom je zasunuté vymeniteľné podbíjacie kladivo. Podbíjacie kladivo je proti vypadnutiu zaistené sklopnou záchytnou pružinou. Pre odľahčenie váhy podbíjačky pri práci sa používa odnímateľná teleskopická noha spojená s telesom podbíjačky výsuvným kolíkom. Príkon podbíjačky je 600 W. Ako zdroj prúdu pre pohon sa používali benzínový alebo naftový agregát s výkonom najmenej 2,5 kW a napätím 3 x 380 V. Hmotnosť podbíjačky je 28 kg vrátane podbíjacieho kladiva a podpernej nohy. Hodinový výkon podbíjačky je 15 podvalov, avšak pri práci sa používali vždy najmenej dve podbíjačky proti sebe. Predmetná ručná podbíjačka bola do zbierok Múzejno-dokumentačného centra získaná v roku 1987 od Traťovej dištancie Trnava – Traťového obvodu Pezinok. V súčasnosti je uložená v depozitári MDC Bratislava východ.