Prestavník elektropneumatický výmenový ZSSR
Vysoké zaťaženie veľkých spádovísk viedlo už v 50. rokoch 20. stor. k úvahám o zvýšení ich výkonnosti cestou ich radikálnej modernizácie. Popri širokom uplatnení pneumatických bŕzd na efektívnu a bezpečnú reguláciu riadenie rýchlosti odvesov sa pritom pozornosť sústredila aj na zvyšovanie tejto rýchlosti, keďže tá predovšetkým určuje výkonnosť spádovísk. Jedným z najviac limitujúcich faktorov je pritom čas, potrebný na prestavovanie výmen v ceste odvesu. Preto sa na koľajových rozvetveniach smerových koľají pod zvážnym pahorkom používajú jednoduché výmeny s čo najkratším prestavným pohybom, t. j. bez hákového záveru a s menším rozovretím jazykov. Výmeny sú ústredne ovládané a nie sú medzi nimi zriaďované samozrejme žiadne závislosti. Ich prestavovanie zabezpečujú rýchlobežné prestavníky s dobou prestavovania 0,5 – 0,7 sekundy. Hoci najčastejšie sa na tento účel na Slovensku dodnes požívajú rýchlobežné elektromotorické prestavníky, uvažovalo sa pri príprave modernizácie zriaďovacej stanice Košice v roku 1966 s použitím špeciálnych rýchlobežných elektropneumatických prestavníkov zo ZSSR, ktorý reprezentuje aj predmetný zbierkový predmet. Zamýšľané uplatnenia tohto nie celkom obvyklého zariadenia pravdepodobne bolo motivované snahou o zjednodušenie výstavby (stlačený vzduch sa na spádoviskách používal pre obsluhu koľajových bŕzd i vyfukovanie snehu z výhybiek a bol tu teda vždy k dispozícii v dostatočnom množstve), avšak k realizácii tohto zámeru nakoniec nedošlo.
Základom konštrukcie prestavníku je dvojčinný pracovný valec s piestom a piestnicou, pôsobiacou na jazyky výmeny. Plnenie pracovných priestorov valca stlačeným vzduchom, resp. jeho vypúšťanie do ovzdušia riadia elektromagnetické rozvodné ventily, ktoré v polohe bez prúdu spájajú pracovný priestor valca s ovzduším, pri zapojení prúdu otvárajú prívod stlačeného vzduchu z tlakového rozvodu. Ak pracovný piest nepracuje (obidva jeho pracovné priestory sú bez tlaku), je poloha piestu v jednej z krajných polôh fixovaná závorovacím zariadením, ktoré je spojené paralelným tiahlom (závorovacou tyčou) s jazykom výmeny a zabezpečuje súčasne aj elektrickú kontrolu skutočnej polohy jazykov. Celé zariadenie je uložené v masívnej kovovej schránke, pripevňovanej na podvaly výmeny. Prístupné je po odklopení veka.
Predmetný zbierkový predmet bol získaný v roku 1984 na Oznamovacej a zabezpečovacej dištancii ČSD Košice. V súčasnosti je umiestnené v bratislavskej expozícii Múzea dopravy STM.
