Priecestník priecestného zabezpečovacieho zariadenia bez závor ESP
Závory, ležiace v blízkosti staničných zhlaví bývali najčastejšie obsluhované hradlárom, alebo výpravcom. V snahe neodvracať pozornosť týchto zamestnancov od iných povinností pri zabezpečovaní vlakovej dopravy sa od 30. rokov 20. stor. objavili pokusy nahradiť zdĺhavú ľudskú prácu pri obsluhe mechanických závor elektromotorom. Skúsenosti získané pri vývoji elektrických svetelných a akustických priecestných zabezpečovacích zariadení (PZZ) viedli však od 50. rokov 20. stor. v podobných prípadoch k uprednostňovaniu takýchto zariadení, upravených pre ručnú obsluhu z najbližšieho stanovišťa, obsadeného zamestnancom. Pravdepodobne niekedy začiatkom 60. rokov 20. stor. boli ručne obsluhovanými výstražníkmi so zvončekom a dvoma nad sebou umiestnenými červenými kmitajúcimi svetlami so štítmi v oválnej základovej plechovej doske na oceľovej rúre Mannesmann nahradené mechanické závory na najfrekventovanejších priecestiach trate Bratislava filiálka – Bratislava Nivy. Zariadenie bolo vyrobené firmou Elektrosignal n. p. Praha.
Predmetné zariadenie získalo MDC prevodom od Oznamovacej a zabezpečovacej dištancie ČSD Bratislava z priecestia na Steinerovej/Krížnej ulici v roku 1986. V súčasnosti je umiestnené v bratislavskej expozícii Múzea dopravy STM.
