Parný rušeň 477.013 (trojvalcový trojčitý tendrový parný rušeň na prehriatu paru s usporiadaním náprav 2´ D 2´ pre rýchlu prímestkú dopravu, r. v. 1951, výrobca ČKD, výrobné číslo 3012) je jednou zo 60 výkonných trojčitých tendroviek pre prímestskú dopravu. Rušeň s celozváraným kotlom (prvým svojho druhu u ČSD), mechanickým prikladačom, komínom sústavy Kylchap a valivými nápravovými ložiskami skonštruoval konštrukčný kolektív vedený Ing. Jiřím Mizerovským a Vlastimilom Hozmanom. Stroje boli vyrábané v rokoch 1951, 1952 (prvých 38 ks s radovým označením 476.1), 1954 a 1955 (zdokonalené rušne radu 477.0). Vzhľadom na problémy s preťažovaním zadného podvozka bola väčšina rušňov prvej série krátko po výrobe rekonštruovaná a označená radom 477.0. Tento rušňový typ sa uplatňoval v prevádzke až do 70. rokov 20. stor. Na Slovensku boli prevádzkované predovšetkým v depách Bratislava hl., Leopoldov, Zvolen, Vrútky. Predmetný rušeň bol zrušený dňa 26.9.1977 na základe výnosu 20722/77 FMD. Ku dňu 1.12.1977 bol rušeň prevedený do budovaného skanzenu železničných vozidiel Česká Třebová. Odtiaľ ho získalo MDC roku 1983. V súčasnosti je prevádzkyschopný rušeň zverený do starostlivosti Klubu železničných historických vozidiel v Poprade.
