SK (N)
 

Kontrolný pult napájania staničného reléového zabezpečovacieho zariadenia Ericsson

 

Súlad medzi reálnym stavom dopravnej cesty a informáciou o tomto stave, poskytovanou rušňovodičovi prostredníctvom návestidla je nevyhnutným predpokladom bezpečnej železničnej dopravy. Pri zabezpečení prejazdu vlaku cez železničnú stanicu začal vývoj u najjednoduchších zariadení, podmieňujúcich mechanickou cestou (pravítkovým systémom) postavenie návestidla do polohy dovoľujúcej jazdu iba prestavením výmen do jednej z povolených kombinácií ich polohy. Pokračoval elektromechanickými zariadeniami, zväčšujúcimi dĺžku zabezpečených staníc, umožňujúcimi pomocou Frischenových hradlových zámkov vzájomnú kontrolu práce zúčastnených zamestnancov a zriaďujúcimi i závislosť obsluhy staničných návestidiel na situácii v nadväzujúcich traťových úsekoch. V 30. a 40. rokoch 20. stor. nasledovala krátka epizóda elektrodynamických zariadení, ktoré síce ešte zachovávali mechanické registre pre zriadenie závislosti vzájomnej polohy návestidiel a výmen, ale nahradili fyzickú námahu pri obsluhe výmen a návestidiel zavedením elektromotorických prestavníkov, či svetelných návestidiel a umožnili kontrolovať voľnosť jednotlivých staničných koľají, uzatvorenie nadväzujúcich priecestí i skutočnú polohu jazykov výmen po ich prestavení. Na začiatku druhej polovice 20. stor. sa začali objavovať reléové staničné zabezpečovacie zariadenia, označované aj ako zariadenia sústavy voľnej páky (na rozdiel od všetkých predchádzajúcich staničných zabezpečovacích systémov totiž na nich bolo možné kedykoľvek manipulovať so všetkými ovládacími prvkami; zabezpečovací účinok sa prejavil v tom, že pokyn prosto nebol splnený, ak neboli naplnené všetky na to potrebné predpoklady). Tie úplne odstránili akékoľvek mechanické registre, ktorých blokovací účinok nahradili elektrické obvody, uzatvárané kontaktmi viacerých relé len za predpokladu splnenia všetkých podmienok, daných záverovou tabuľku (táto tabuľka určuje povolenú kombináciu jednotlivých prvkov v staničnom koľajisku pre každú konkrétnu vlakovú cestu, ako i postup obsluhy zabezpečovacieho zariadenia pri jej príprave a zrušení) a kontrolovaných samostatnými elektrickými obvodmi týchto relé. Významnou výhodou tejto skupiny staničných zabezpečovacích zariadení bola možnosť ich diaľkovej obsluhy.
Celé reléové staničné zabezpečovacie zariadenie bolo obvykle tvorené ovládacím pultom v dopravnej kancelárií s ovládacími prvkami, priamo obsluhovanými výpravcom, a samostatnou reléovou miestnosťou, v ktorej boli na špeciálne policiach uložené všetky relé. Pre napájanie zariadenia Pre zjednodušenie posunu slúžili pomocné stavadlá, umiestnené na staničných zhlaviach. Umožňovali operatívne prestavovanie výmen bez potreby zdržujúcej komunikácie s dopravnou kanceláriou a aktivovali sa z ovládacieho pultu v dopravnej kancelárii len v čase mimo jazdy vlakov cez obvod stanice. Všetky tieto zariadenia boli so zariadeniami v koľajisku (prestavníky, závorníky, návestidlá, priecestné zariadenia apod.) a medzi sebou navzájom pospájané kábelovými vedeniami.
Reléové staničné zabezpečovacie zariadenie je napájané najčastejšie striedavým prúdom z verejnej siete prostredníctvom rozvádzača, umiestneného obvykle v reléovej miestnosti. Ďalej sa pre napájanie niektorých reléových obvodov, vyžadujúcich jednosmerný prúd, používajú aj olovené, alebo nikelkadmiové akumulátory.
Prvým na Slovensku uplatneným staničným reléovým zabezpečovacím zariadením bolo zariadenie v stanici Kráľova Lehota. Bolo aktivované v roku 1952 a vyrobila ho švédska firma Ericsson Signalbolaget. Išlo o zariadenie s individuálnym ovládaním výmen, t. zn., že každá jedna výmena sa obsluhovala vlastným ovládacím prvkom (na rozdiel od novších zariadení s cestovým radením, ktoré sa ovládalo len tlačidlami na začiatku a konci vlakovej cesty).
Súčasťou tohto reléového zabezpečovacieho zariadenia je pomocný kontrolný pult napájania, ktorý bol umiestnený v dopravnej kancelárii. Tvorí ho plechová skriňa, kde v prednej zvislej stene sú v troch radoch umiestnené tri trojice kruhových meracích prístrojov (v najvyššom rade zľava voltmeter stavacieho prúdu, merač frekvencie napájacieho prúdu a ampérmeter odberu jednosmerného prúdu, v strednom rade voltmetre troch fáz prípojky, v spodnom rade ampérmetre troch fáz prípojky). Na najspodnejšom mieste pultu sa nachádzajú dve kolesá, určené pravdepodobne na doregulovanie parametrov napájacieho prúdu (celé staničné zabezpečovacie zariadenie bolo napájané priamo z vedenia 6 kV).
Predmetné zariadenie MDC získalo prevodom od Oznamovacej a zabezpečovacej dištancii ČSD Spišská Nová Ves v stanici Kráľova Lehota v rámci aktivácie nového zabezpečovacieho zariadenia v roku 1985. V súčasnosti je umiestnené v bratislavskom depozitári MDC.


Vyhľadávanie



Prezentácia



Zbierka



Sponzori stránky & reklama

LTE Logistik a Transport Slovakia s.r.o.


Najbližšie podujatia - Január 2011


31
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
1
2
3
4

Momentálne nie sú plánované žiadne podujatia.



Aktuálne plagáty




Linky na iné stránky