Lampa mechanického návestidla Wendler
Stožiarové návestidlá vo funkcii vchodových, oddielových, alebo aj – zriedkavejšie – odchodových návestidiel boli na našich železniciach zavádzané vo väčšej miere od 80. rokov 19. storočia. Postavením jedného, dvoch, alebo troch ramien vyjadrovali návestné pojmy „Stoj“, „Voľno“ a „Vchod do odbočky“ (resp. „Voľno na druhú trať“ u odchodových návestidiel). Nočný znak týchto návestidiel bol v počiatočných obdobiach vyjadrený jedným červeným svetlom, jedným bielym alebo dvoma bielymi svetlami. Súčasne s nimi sa začali objavovať aj stožiarové doskové predzvesti a stožiarové zriaďovacie návestidlá, ktorých nočné znaky rozšírili paletu používaných farieb aj na zelenú a modrú. Ako zdroj svetla pre vyjadrenie nočného znaku sa na týchto návestidlách prakticky už od počiatku používali petrolejové lampy sústavy Wendler. Išlo o teleso tvaru jednoduchého stojatého hranolu, v ktorom bola na dne umiestnená nádržka na 300 g petroleja s kahanom, opatreným skleneným cylindrom. Knôt kahanu mal šírku 17,5 mm. Pre odvod spalín bolo teleso lampy hore vybavené komínom s charakteristickým tvarom ležatého polvalca. Svetlo lampa vysielala cez kruhové zasklené otvory v prednej a zadnej stene telesa lampáša vpred i vzad (pri oddielových a vchodových návestidlách), čom zodpovedal i tvar pakfonového odrazníka vo vnútri lampy. Len na odchodových návestidlách mávala lampa zasklený otvor len smerom k vlaku, ktorého sa týkala; pre kontrolu svietenia v opačnom smere v tomto prípade slúžil malý otvor. Pre náležité sfarbenie vyžarovaného svetla slúžili rôznofarebné filtre, predsúvané pred návestný lampáš a pohybujúce sa spolu s návestným ramenom, či doskou. Na stožiare návestidiel sa lampy umiestňovali prostredníctvom tzv. lampových výťahov, ktoré umožňovali pre potreby údržby a doplňovania petroleja lampy jednoducho sťahovať a vyťahovať. Vo výťahu sa lampáše vešali na dva háky, proti rozhúpaniu boli zabezpečené jedným, alebo dvoma tŕňmi výťahu, zasúvanými do príslušných otvorov v spodnej časti lampáša.
Hoci v období po 2. svetovej vojne boli tieto lampy postupne nahradzované modernejšími typmi lampášov so stupňovitou šošovkou, mnohé zo starších lámp vydržali v prevádzke až takmer do konca 20. stor.
Predmetný lampáš sústavy Wendler reprezentuje typ určený pre odchodové návestidlá, t. j. s veľkým otvorom len v prednej stene. V lampáši nie je pakfonový odrazník, ani petrolejový kahan.
Lampáš je umiestnený v expozícii Múzea dopravy STM.
