Zariadenie prenosové vfr Tfb
Základný princíp telefónneho spojenia spočíva v kombinácii Bellovho slúchadla (elektromagnet, rozkmitávajúci priľahlú membránu v závislosti od zmien intenzity prúdu vo vinutí elektromagnetu) a Hughesovho mikrofónu (membrána rozkmitávajúca uhlíkové čiastočky, zapojené do elektrického obvodu s batériou, napájajúceho elektromagnet slúchadla; zmena prechodového odporu rozkmitávaných uhlíkových čiastočiek moduluje prúd v obvode), spojených navzájom líniovým vedením.
Pre spojovanie vzdialenejších staníc bez prílišného útlmu je ďalej nevyhnutné prenášať elektrický signál pri nižších prúdoch a vyšších napätiach. To sa dosiahlo vstavaním oddeľovacích transformátorkov do okruhu mikrofónu, čím sa galvanicky oddelil miestny okruh mikrofónu od okruhu diaľkového vedenia slúchadiel; v dôsledku toho prebieha diaľkovým okruhom len striedavý prúd s pomerne vysokým napätím a nízkou intenzitou. Ďalej je súčasťou telefónnej siete návestné zariadenie, vyzývajúce cieľovú stanicu na prevzatie hovoru. Využívanie telefónneho vedenia aj pre návestenie (vyzváňanie) je umožnené vidlicovým vypínačom, zapínaným zavesením slúchadla na vidlicu, ktorý počas návestenia odpája okruh mikrofónu. Všetky tieto vynálezy sa objavili v priebehu tretej štvrtiny 19. stor.
Najstaršou formou telefónnych prístrojov sú telefóny sústavy miestnej batérie (MB; okruh mikrofónu tu napája batéria v mieste telefónneho prístroja, pre návestenie hovoru sa používa striedavý prúd z induktoru; výhodou tohto systému je vysoká spoľahlivosť, keďže výkonný vyzváňací induktor dokáže prekonať nástrahy aj menej kvalitného líniového vedenia a napájací prúd mikrofónu nezávisí od jeho kvality vôbec).
Telefónne zariadenia prenášajú priamo ľudský hlas. Sú preto podstatne bezprostrednejšie, než telegrafné spojenie, založené na neosobných písomných správach. Na druhej strane absencia písomného dokumentu, resp. reprodukovateľného záznamu hovoru komplikuje jeho použitie v prípadoch, kedy si to závažnosť komunikácie vyžaduje (napr. pri riadení železničnej dopravy, kde bolo v medzistaničnej komunikácii už od začiatku etablované telegrafné spojenie). Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa na železnici začal uplatňovať nový vynález síce už v priebehu 80. rokov 19. stor., najskôr na menej významné spojenia (spojenie v rámci stanice, alebo medzi stanicami a služobnými miestami na šírej trati, či náhrada telegrafu len na menej významných miestnych železniciach), neskôr aj pre diaľkovú komunikáciu. Vzhľadom na malú kapacitu relatívne drahých diaľkových liniek (v základnom usporiadaní tu mohol byť v jedno okamihu prenášaný len jeden hovor) sa začal už na prelome 19. a 20. stor. hľadať spôsob ich intenzívnejšieho využitia. Riešenie spočívalo v nahradení striedavého hovorového prúdu s pomerne nízkou kolísavou frekvenciou, priamo danou rytmom reči volajúceho, vysokofrekvenčným nosným prúdom s konštantou frekvenciou, ktorý reprodukoval hovorovú kolísavú frekvenciu veľkosťou svojej amplitúdy. Jediným vedením potom bolo možné prenášať toľko hovorov, koľko rôznych nosných frekvencií sa použilo. Výhodou systému bolo aj zvýšenie kvality prenosu a s tým súvisiacej možnosti zväčšiť vzdialenosť medzi komunikujúcimi.
Konštrukčne pozostávala vysielacia časť zariadenia pre telefóniu nosnými prúdmi z oscilátora, generujúceho nosnú frekvenciu, z elektrónkového modulátora, riadiaceho amplitúdu nosného vysokofrekvenčného prúdu v rytme reči volajúceho, a zo zosilňovača. Prijímacia časť zariadenia sa skladala z filtra, selektujúceho z prichádzajúceho komplexného signálu v diaľkovom vedení „svoju“ nosnú frekvenciu, a z demodulátora, ktorý zrekonštruoval prichádzajúci signál do podoby, reprodukovateľnej v počuteľnej podobe slúchadlom telefónu.
Predmetné zariadenie TFb nemeckého pôvodu pochádza z roku 1944 a reprezentuje relatívne jednoduché zariadenia, umožňujúce využiť jestvujúce diaľkové vedenie pre ďalší prídavný hovor, s použitím telefónneho prístroja MB. Hoci bolo pôvodne vyrábané prednostne pre vojenské účely, bolo ešte počas druhej svetovej vojny využívané aj v železničnej službe.
Zbierkový predmet bol získaný od Oznamovacej a zabezpečovacej dištancie ČSD Nové Zámky v roku 1985. Umiestnený je v depozitári MDC Bratislava východ.
