Zapojovač stolný klapkový AIDA typ 5 FP 18020
Základný princíp telefónneho spojenia spočíva v kombinácii Bellovho slúchadla (elektromagnet, rozkmitávajúci priľahlú membránu v závislosti od zmien intenzity prúdu vo vinutí elektromagnetu) a Hughesovho mikrofónu (membrána rozkmitávajúca uhlíkové čiastočky, zapojené do elektrického obvodu s batériou, napájajúceho elektromagnet slúchadla; zmena prechodového odporu rozkmitávaných uhlíkových čiastočiek moduluje prúd v obvode), spojených navzájom líniovým vedením.
Pre spojovanie vzdialenejších staníc bez prílišného útlmu je ďalej nevyhnutné prenášať elektrický signál pri nižších prúdoch a vyšších napätiach. To sa dosiahlo vstavaním oddeľovacích transformátorkov do okruhu mikrofónu, čím sa galvanicky oddelil miestny okruh mikrofónu od okruhu diaľkového vedenia slúchadiel; v dôsledku toho prebieha diaľkovým okruhom len striedavý prúd s pomerne vysokým napätím a nízkou intenzitou. Ďalej je súčasťou telefónnej siete návestné zariadenie, vyzývajúce cieľovú stanicu na prevzatie hovoru. Využívanie telefónneho vedenia aj pre návestenie (vyzváňanie) je umožnené vidlicovým vypínačom, zapínaným zavesením slúchadla na vidlicu, ktorý počas návestenia odpája okruh mikrofónu. Všetky tieto vynálezy sa objavili v priebehu tretej štvrtiny 19. stor.
Najstaršou formou telefónnych prístrojov sú telefóny sústavy miestnej batérie (MB; okruh mikrofónu tu napája batéria v mieste telefónneho prístroja, pre návestenie hovoru sa používa striedavý prúd z induktoru; výhodou tohto systému je vysoká spoľahlivosť, keďže výkonný vyzváňací induktor dokáže prekonať nástrahy aj menej kvalitného líniového vedenia a napájací prúd mikrofónu nezávisí od jeho kvality vôbec). Ich zdokonalením vznikla postupom času telefónna sústava selektorová (zdokonaľovala návestnú sústavu líniovo zapojených viacerých telefónov sústavy MB, ktorá umožňovala spustiť vyzváňanie len vo vybranej stanici), sústava ÚB (významne zjednodušila zariadenie telefónnej stanice nahradením komplikovaného signálneho induktoru i mikrofónnej miestnej batérie tzv. ústrednou batériou, umiestnenou v mieste telefónnej ústredne) a nakoniec i sústava aut (manuálnu voľbu v telefónnych ústredniach sústavy ÚB nahradila automatickou; na účastníckych telefónnych prístrojoch sa to prejavilo zavedením tzv. číselnice).
V železničnej službe sa telefónne zariadenia začali používať už v priebehu 80. rokov 19. stor., najskôr pre spojenie medzi stanicou a pracoviskami na trati, alebo v rámci stanice, pričom išlo vždy o telefóny sústavy MB. V dôsledku toho sa vo výbave dopravných kanceláriách objavilo viacero telefónnych prístrojov MB, z ktorých každý slúžil pre komunikáciu s iným služobným miestom (obsluha stavadla, závorárske stanovište, hradlá, hlásky, výpravcovia susedných staníc, depo apod.). V snahe zjednodušiť telefonickú komunikáciu výpravcu sa v časoch po druhej svetovej vojne objavili zariadenia, nazývané zapojovač. Ich účelom bolo znížiť veľký počet telefónnych prístrojov v dopravnej kancelárii sústredením prichádzajúcich hovorov z viacerých liniek do jediného telefónneho prístroja. Každej zaústenej linke je v tomto zapojovači pridelená jedna návestná klapka, signalizujúca prichádzajúci hovor, a jeden manipulačný kľúč, ktorého obsluhou možno spojiť túto linka s vlastným telefónnym prístrojom výpravcu. Zariadenie však neumožňovalo prepojovať jednotlivé zaústené linky medzi sebou navzájom. Modernejšie zariadenia umožňovali zapojovať nielen linky sústavy MB, ale aj sústav ÚB, či aut.
Najobvyklejším typom zapojovača, používaného od 50. rokov 20. stor. v rámci Československých dráh je ústredný desaťklapkový zapojovač TESLA 5 FP 18020. Umožňuje zaústenie telefónnych liniek všetkých sústav (MB, ÚB, aut, selektor). Zapojovač je umiestnený v hranolovitej skrinke rozmerov 750 x 300 x 300 mm, uloženej na stôl výpravcu. Jeho čelná plechová stena je vo svojej hornej polovici mierne skosená. V spodnej zvislej polovici tejto steny je umiestnený blok návestných klapiek a manipulačných kľúčov desiatich zaústených liniek. Vpravo vedľa tohto bloku je situovaný pomocný blok s volacím kľúčom a signálnymi žiarovkami, signalizujúcimi napájanie zapojovača a vysielanie volacieho impulzu. V ľavom i pravom spodnom rohu zvislej čelnej steny sa nachádzajú šesťpólové zásuvky pre pripojenie celkom dvoch telefónnych prístrojov typu T 51a. V hornej skosenej časti čelnej steny je umiestnená lišta pre prúžok papiera s identifikáciou významu jednotlivých návestných klapiek a celkom vpravo aj číselnica, umožňujúca komunikáciu so selektorovými linkami decentralizovanej sústavy, alebo automatickými telefónnymi ústredňami. Ostatné steny skrinky sú vyhotovené z tmavého dubu.
Zbierkový predmet bol získaný vlastným zberom v roku 1999 na bratislavskom pracovisku Správy telekomunikačnej a zabezpečovacej techniky ŽSR. Je umiestnený v expozícii Múzea dopravy STM.
