Prístroj telefónny MB Prchal Ericsson prenosný
Základný princíp telefónneho spojenia spočíva v kombinácii Bellovho slúchadla (elektromagnet, rozkmitávajúci priľahlú membránu v závislosti od zmien intenzity prúdu vo vinutí elektromagnetu) a Hughesovho mikrofónu (membrána rozkmitávajúca uhlíkové čiastočky, zapojené do elektrického obvodu s batériou, napájajúceho elektromagnet slúchadla; zmena prechodového odporu rozkmitávaných uhlíkových čiastočiek moduluje prúd v obvode), spojených navzájom líniovým vedením.
Pre spojovanie vzdialenejších staníc bez prílišného útlmu je ďalej nevyhnutné prenášať elektrický signál pri nižších prúdoch a vyšších napätiach. To sa dosiahlo vstavaním oddeľovacích transformátorkov do okruhu mikrofónu, čím sa galvanicky oddelil miestny okruh mikrofónu od okruhu diaľkového vedenia slúchadiel; v dôsledku toho prebieha diaľkovým okruhom len striedavý prúd s pomerne vysokým napätím a nízkou intenzitou. Ďalej je súčasťou telefónnej siete návestné zariadenie, vyzývajúce cieľovú stanicu na prevzatie hovoru. Využívanie telefónneho vedenia aj pre návestenie (vyzváňanie) je umožnené vypínačom, ktorý počas návestenia odpája okruh mikrofónu. Všetky tieto vynálezy sa objavili v priebehu tretej štvrtiny 19. stor.
Prvotnou formou telefónnych prístrojov sú telefóny sústavy miestnej batérie (okruh mikrofónu tu napája batéria v mieste telefónneho prístroja, pre návestenie hovoru sa obvykle používa striedavý prúd z induktoru; výhodou tohto systému je vysoká spoľahlivosť, keďže výkonný vyzváňací induktor dokáže prekonať nástrahy aj menej kvalitného líniového vedenia a napájací prúd mikrofónu nezávisí od jeho kvality vôbec). Telefóny tejto sústavy boli už od konca 19. stor. na železnici využívané aj pre vytváranie improvizovaných telefónnych spojení z ľubovoľného miesta medzistaničného úseku (napr. pri prácach na trati). Tieto tzv. prenosné telefóny boli pritom pripínané na nadzemné telegrafné líniové vedenie. Využil sa pritom fakt, že telefónne hovorové indukované striedavé prúdy nijako nerušia telegrafickú komunikáciu, keďže cievky telegrafného relé sú pre tieto prúdy príliš veľkým induktívnym odporom. Naopak však telefonickú komunikáciu by znemožňovali pomere veľké jednosmerné telegrafné prúdy, prebiehajúce slúchadlom prenosného telefónneho prístroja pri jeho zapojení na telegrafné vedenie. Preto sa na vstup prenosného telefónu umiestňuje kondenzátor, ktorý je pre jednosmerný prúd prakticky nepriechodný. Tento kondenzátor sa súčasne využíva aj ako súčasť volacieho zariadenia prenosného telefónu. Pracuje na princípe sériového rezonančného obvodu (sériového spojenia zdroja, cievky a kondenzátora), ktorý generuje striedavé napätie, vysielané potom prostredníctvom transformátora do líniového vedenia. Toto napätie sa prejavuje pomerne výrazným bzučaním v slúchadle volaného telefónu. Dôvodom tejto úpravy je rušenie telegrafnej korešpondencie pri použití inak obvyklého induktoru.
Predmetný zbierkový predmet reprezentuje štandardný železničný prenosný telefón pre pripojenie na telegrafné vedenie, používaný na ČSD v čase medzi dvoma svetovými vojnami. Je výrobkom firmy PRCHAL, ERICSSON & SPOL, TOVÁRNA NA TELEFONY A TELEGRAFY, PRAHA KOLÍN (ako o tom svedčí štítok na veku telefónneho prístroja). Išlo o telefón sústavy miestnej batérie, kde bol inak obvyklý vidlicový vypínač mikrofónneho okruhu nahradený tlačidlom v mikrotelefóne (t. j. v účelne spojenom mikrofóne a slúchadle do spoločného celku), ktoré musí byť počas telefónneho hovoru neustále stlačené. Namiesto vyzváňacieho induktoru je v telefóne použitý rezonančný obvod. Všetky zariadenia telefónu (mikrotelefón s hovorovým spínačom, hovorový transformátor, rezonančný obvod a prúdový zdroj) sú uložené v drevenej hranolovitej skrinke s odklopným vekom, do ktorej je v transportnej polohe vložený aj teleso mikrotelefónu s pripojovacím káblom, opatreným textilným opletom. Pre prenášanie telefónu je jeho skrinka opatrená koženým remeňom. Pri použití je po odklopení veka a pripojení zdroja mikrofóneho prúdu prenosný telefón pripojený jednou svorkou na vzdušné telegrafné vedenie, druhou je uzemnený.
Zbierkový predmet bol získaný prevodom z Traťovej dištancie Nitra v roku 1985. Je umiestnený v expozícii Múzea dopravy STM.
