Ručný dierovač je súčasťou ďalekopisného systému, slúžiaceho pre rýchlu dopravu písomných správ z vysielacej do prijímacej stance. Podstatou fungovania ďalekopisného systému je špecifický spôsob kódovania každého písmena, číslice, alebo iného znaku, zadaného stlačením príslušnej klávesy na ďalekopisnom prístroji vysielacej stanice (podobnom mechanickému písaciemu stroju) kombináciou piatich prúdových, resp. bezprúdových impulzov. Tieto impulzy sa vytvárajú zapínaním a vypínaním jednosmerného prúdu do spojovacieho vedenia, čas trvania každého impulzu je 20 ms. V prijímači sú ihneď opäť dekódované a premenené na pohyb typového zariadenia, ktoré v ďalekopisnom prístroji prijímacej stanice vytlačí vyslaný znak na papier. Železničná ďalekopisná sieť na Slovensku začala vznikať v polovici 40. rokov 20. stor. a do konca 60. rokov 20. stor. celkom vytlačila svojho predchodcu – telegrafné zariadenie Morse. Prevádzkovala sa až do prvých rokov 21. stor.
Ručný dierovač v rámci tohto systému umožňoval vopred pripraviť vysielanú správu na špeciálny papierový prúžok (každý znak sa na páske prejavil kombináciou piatich otvorov, zodpovedajúcich piatim prúdovým impulzom, ktoré sú podstatou kódovania ďalekopisného zariadenia). Tento prúžok potom po vložení do tzv. strojového vysielača umožnil rýchle a bezproblémové odoslanie vyslanej správy, neobsadzujúce zbytočne dlho spojové vedenie. Ručný dierovač má klávesnicu a zostavovaciu súpravu pre zaznamnávanie zvolených značiek podobne ako ďalekopisný prístroj. Kombinačné lišty zostavovacieho ústrojenstva však riadia priamo mechanické prerážacie zariadenie, vyznačujúce zvolené značky do 17 mm širokej pergamenovej pásky. Zariadenie je poháňané elektromotorom poháňaným striedavým prúdom z osvetľovacej siete.
Predmetné zariadenie postavila firma Gerätewerke Karl-Marx-Stadt RFT roku 1967 pod výrobným číslom 3526/67.
