Zarážka Seemanova drevená
Seemannova zarážka (výrobca Stroje – Nástroje Macho & Turek Plzeň) je prostriedok určený na zastavenie ujdených vozňov na trati so sklonom väčším ako 10 ‰. Seemannova zarážka bola patentovaná začiatkom 70. rokov 19. storočia vo Viedni. Dňa 27. júna 1872 bola skúšaná na trati StEG Simmering – Schwechat. Ďalšie skúšky prebehli 6. októbra 1873 na trati Zeltweg – Fohnsdorf (Železnica korunného princa Rudolfa). Zarážka v týchto skúškach uspela a následne bola zaradená do prevádzky. Vyrábať ich začala firma Maschinenfabrik des Herrn Leutelt X. Bezirk vo Viedni. Na územie Slovenska sa používanie zaviedlo pravdepodobne až v poslednej štvrtine 19. storočia. Umiestňovali sa v strážnych domoch na sklonovo náročnejších tratiach.
Zarážku tvorí liaty alebo lisovaný jazyk, ktorý je na jednom konci prispôsobený pre čo najkľudnejší nájazd vozňa na zarážku. Na druhom konci je drevená schránka z prednej strany kopírujúca tvar kolesa. V schránke býval nasypaný piesok. Z boku a zozadu schránky sú prinitované plechy. Na každom boku je prinitovaná kovová rukoväť a pomocou oka prichytená podpera, ktorá udržiava zarážku v požadovanej polohe na koľaji.
Predmetná Seemannova zarážka bola do zbierok MDC získaná 18.5.2004 zo žst. Kremnica. V súčasnosti je umiestnená v expozícii Železničného múzea v starom rušňovom depe Bratislava východ.
