Priecestník VÚD, koľajový dotyk Fk a skrinky relé a napájania Fs automatického priecestného zabezpečovacieho zariadenia s ortuťovými relé
Rast frekvencie cestnej dopravy si krátko pred druhou svetovou vojnou vyžiadal venovať zvýšenú pozornosť priecestiam, zabezpečovaným len krížmi. Vybavenie týchto priecestí miestne ovládaným priecestným zabezpečovacím zariadeniam (PZZ) by spôsobila enormný nárast počtu personálu. Preto začali ČSD už počas 30. rokov 20. stor. venovať pozornosť elektrickým akustickým alebo svetelným PZZ, obsluhovatelným aj z pomerne veľkej vzdialenosti (z najbližšieho obsadeného stanovišťa, alebo stanice), alebo automaticky – priamo jazdou vlaku. Pre automatickú obsluhu PZZ sa v takom prípade používali ako indikačné členy pohybu vlaku izolované styky koľajového obvodu alebo koľajnicové dotyky s účelne vyregulovanou dobou obnovenia kontaktu po ovplyvnení kolesom vozidla. Indikačné členy boli umiestňované jednak v dostatočnej vzdialenosti pred priecestím (približovacie, slúžiace pre aktivovanie výstražníka), jednak priamo na na priecestí (pre ukončenie výstrahy a návrat zariadenia do kľudového stavu). Samotné spustenie výstražníka spôsobilo relé, zapojené do obvodu koľajového dotyku, alebo izolovanej koľajnice, ktoré po ovplyvnení približovacieho koľajového indikačného členu spôsobilo výstrahu. Návrat zariadenia do kľudového stavu nastalo potom, čo posledná os vlaku minula indikačný člen za priecestím. Pri jazdách cez priecestie po tej istej koľaji v obidvoch smeroch museli byť samozrejme približovacie indikačné členy umiestnené pred priecestím z obidvoch strán. V takom prípade bolo potrebné zabezpečiť, aby od priecestia sa vzďaľujúci vlak nevyvolal pri ovplyvnení približovacieho indikačného člena pre opačný smer jazdy falošnú výstrahu. Na to slúžili anulačné zariadenia rôznych druhov, ktoré zabezpečovali, že relé pre opačný smer jazdy nevyvolá výstrahu, ak tá už bola dávaná v dôsledku činnosti oprávneného relé pre správny smer. V prípade použitia koľajových obvodov sa na tento účel na prvých realizovaných zariadeniach používali špeciálne podperné relé, ktoré zabraňovalo kotve neoprávneného relé prepojiť kontakty výstražného zariadenia. V prípade použitia koľajových dotykov sa na prvých zariadeniach na tento účel používali spomaľovacie ortuťové relé, anulujúce činnosť neoprávneného relé po určitý čas, daný konštrukciou ortuťového relé.
Predmetný zbierkový predmet predstavuje prvé povojnové priecestné zabezpečovacie zariadenie firmy Signal typu Fs. Spolupracuje s dlhozdvihovými koľajnicovými dotykmi typu Fk, ktoré – na rozdiel od starších konštrukcií – sú ukladané do samostatných, pomerne hlbokých úložísk nezávisle na koľajovom rošte. Využívajú preto priehyb celého roštu a sú tak schopné registrovať i pohyb veľmi ľahkých vozidiel. Ako anulačný prvok používajú spomaľovacie ortuťové relé, nastavené na prieťah 3 – 4 min, dostatočný na to, aby vlak prekonal vzdialenosť medzi priecestím a približovacím dotykom pre opačný smer. Na náležitú funkciu zariadenia dozerá kontrolný obvod, preverujúci bezzávadný stav všetkých pracovných kontaktov kódovaným jednosmerným prúdom s frekvenciou kódovania 20 – 30 cyklov za minútu), vytvorenou ortuťovým kodérom. Zachovanie tejto frekvencie kontroluje ortuťový dekodér, ktorý v prípade problému odpojí napájanie elektromagnetov, udržiavajúcich poruchové štíty výstražníkov počas jeho riadnej funkcie vo vodorovnej polohe. Poruchové štíty sa nato sklopia do zvislej polohy, prekryjú výstražné červené svetlá výstražníkov a signalizujú voči účastníkom cestnej premávky pokyn „STOP“.
Súčasťami zierkového predmetu je výstražník typu VÚD s dvoma výstražnými červenými svetlami a poruchovým štítom, koľajový dotyk typu Fk a tri nástenné skrinky – s ortuťovými relé dohľadu, s relé pre zapnutie výstražníka, anulovacím relé, ortuťovým kmitačom pre prerušovanie výstražných svetiel, poistkami, meračmi prúdu a kontrolkami funkcie a napokon nabíjač batérií pre napájanie celého zariadenia s tlejivkou kontroly nabíjania a červeno-bielou kontrolnou klapkou kontroly správnej činnosti výstražníka.
Predmetné zariadenie získalo MDC darom od Vysokej školy dopravy a spojov Žilina v roku 1994. V súčasnosti je umiestnené v bratislavskej expozícii Múzea dopravy STM.
