Už v roku 1875 bola stanovená povinnosť uzamykať tie výmeny, ktoré ležia vo vlakovej ceste prechodiacich vlakov, avšak už čoskoro sa táto povinnosť rozšírila na výmeny, ležiace vo vlakovej ceste každého vlaku. Za dôležitú vlastnosť účelnej konštrukcie výmenového zámku bola už od počiatku považovaná možnosť vybrať kľúč z výmenového zámku len vtedy, ak bol tento zámok uzamknutý. Prítomnosť kľúča na mieste zodpovedného zamestnanca (výpravcu, dozorcu výmen) teda bezpečne garantovala postavenie výmen do určitej polohy (podľa toho, ktorý jazyk výmeny bol uzamknutý). Keďže správne postavenie ktorejkoľvek vlakovej cesty znamenalo prestavenie konkrétnych výmien do určenej polohy a ich následné uzamknutie v nej, mohol byť tento stav preukazne doložený prítomnosťou zbierky konkrétnych kľúčov na stanovišti zodpovedného zamestnanca; to bolo zas podmienkou, umožňujúcou prestavenie návestidla do polohy dovoľujúcej jazdu. Mechanickú kontrolu dodržania tejto podmienky zabezpečovalo najjednoduchšie zariadenie, zriaďujúce závislosť návestidiel na výmenách – ústredná zámka, zavedená na ČSD pravdepodobne v priebehu 30. rokov 20. stor. Tvorila ju plochá plechová skrinka so sústavou zvislých pravítok, pohybovaných otáčaním kľúčov od výmen a výkoľajok vo svojich kľúčových dierkach, a sústavou vodorovných pravítok, pohybovaných otáčaním tzv. výsledných kľúčov, ktorých počet bol daný počtom možných vlakových ciest. Podstata zariadenia spočívala v takej závislosti polohy jednej sústavy pravítok na druhej, ktorá umožňovala vybrať výsledný kľúč konkrétnej vlakovej cesty z ústrednej zámky len vtedy, ak do nej boli uzamknuté jej zodpovedajúce kľúče výmenových zámkov všetkých výmen a výkoľajok, ležiacich v tejto ceste. A naopak – všetky tieto kľúče bolo možné uvoľniť (a následne použiť) len za predpokladu, že v ústrednej zámke bol uzamknutý výsledný kľúč. Pretože výsledný kľúč bol obvykle použitý na odomknutie kozlíku pre obsluhu vchodových návestidiel a nebolo možné ho vybrať zo zámky tohto kozlíku, ak bolo niektoré návestidlo prestavené do polohy dovoľujúcej jazdu, bolo zaručené, že v tomto čase nebude manipulované so žiadnou výmenou, ležiacou v nastavenej vlakovej ceste.
Predmetný zbierkový predmet je výrobkom firmy ČKD z roku 1937 a reprezentuje najjednoduchšiu úpravu predmetného zariadenia s jedným výsledným kľúčom. Bol získaný vlastným zberom v roku 2001. Je umiestnený v expozícii bratislavského Múzea dopravy STM.
