Návestidlo mechanické dvojramenné
Návestidlo mechanické dvojramenné (rok výroby cca 1905, výrobca ?, výr. č. ?) je predstaviteľom dvojjramenných návestidiel staršieho typu. Prvé ramenové návestidla sa začali používať v 80. rokoch 19. storočia, a to najmä v súvislosti so zavádzaním zariadení, ktoré dovoľovali stavať návestidlá do polohy dovoľujúcej jazdu len v závislosti na správnom postavení výmen. Na území Československa sa prvé dvojramenné návestidlá objavili okolo roku 1883. Mechanické návestidla používané u ČSD boli prevzaté od KKStB, a zodpovedali normálii z roku 1898. Hlavnými dodávateľmi pre ČSD sa stali firmy ČKD Praha, Elektro Signal Praha a Fr. Zeman Plzeň, ktoré vyrábali návestidlá podľa vzorových listov Siemens-Halske Wien. Od roku 1920 pristúpili ČSD k modernizácii návestidiel, nakoľko dovtedy bol počet prevedení rozsiahly. Mechanické ramenové vchodové návestidlá sa umiestňovali na mieste vyhradenom pre vtedy používané dištančné návestidlá, t.j. 500 – 600 m pred prvými výhybkami. Avšak takéto usporiadanie umožňovalo po predčasnom prestavení návestidla do polohy “Stoj“ odblokovať výhybky a prestaviť ich ešte pred prichádzajúcim vlakom, alebo pod ním. Preto boli od roku 1887 umiestňované do vzdialenosti len 50 – 100 m pred prvými výhybkami zhlavia. Návestidlo tvorí stožiar, návestné ramená s poistným zariadením a pákovým mechanizmom a tzv. výťah lampy. Stožiar je tvorený v spodnej časti z Mannesmannovej rúry, vrchný diel s čapmi oboch ramien je tvorený z ohnutého plechu a znitovaný. Týmto vyhotovením predstavuje prechod medzi dvomi konštrukciami stožiarov, staršou nitovanou a novšou Mannesmannovou, pričom úplne prvé návestidlá mali stožiar priehradový. Návestné ramená sú 1.8 m dlhé, na strane odľahlej od koľaje sú zvislé otvory, aby ramená odolávali náporom vetra. Horné rameno je na stožiari vo výške 7,56 m nad hlavou koľajnice (táto výška závisela od miestnych pomerov), spodné je 1,25 m pod ním. Návestidlo je Siemensovej sústavy. Pohon ramien sa uskutočňuje od drôtových lán. Tie otáčajú kladkou, ktorá je uložená na čape horného ramena. Pohyb sa z kladky na horné rameno prenáša pomocou sústavy tiahlo-zalomená páka-tiahlo. Týmto je zabezpečené, aby sa horné rameno zdvihlo o 45° nahor pri akejkoľvek inej polohe ako základnej. Pohyb dolného ramena je odvodený pomocou tiahla s výrezom v hornej časti od pohybu horného ramena a od pohybu zalomenej páky, ktorá sa pri pohybe opiera o kolík na dolnom ramene. Tiahlo s výrezom zároveň zabezpečuje, že sa spodné rameno uvádza do pohybu iba pri dávaní návesti „Voľno do odbočky“, a že sa pri postavení návestidla do základnej polohy (návesť „Stoj“) aj toto vráti do zvislej polohy. Pre prípad pretrhnutia drôtu je mechanizmus upravený tak, že sa ramená prestavia pomocou závažia do základnej polohy. Dvojramenné návestidlá umožňovali polohou ramien návestiť tri návesti, a to „Stoj“, „Voľno“ a „Voľno do odbočky“. Za tmy sa dávali návesti dvomi lampami. Pri návesti „Stoj“ bola pred hornou lampou červená clonka, pred spodnou nepriehľadná plechová. Pri návesti „Voľno“ sa zmenila len horná clonka na bielu, spodná zostala zakrytá. Pri návesti „Voľno do odbočky“ boli clonky pred obidvomi lampami biele. Okolo roku 1942, kedy boli zmenené návestné farby – zelená farba znamenala „Voľno“, biela sa používala len pre návesť „Posun dovolený“ a návesť „Výstraha“ mala žltú farbu (dovtedy sa biela farba používala aj pre návesť „Voľno“, zelená farba znamenala návesť „Pomaly“, čo zodpovedalo dnešnej návesti „Výstraha“), sa na návestidlá dosadili zelené clonky. Rám horného páru cloniek má nútene viazaný pohyb od horného návestného ramena. Pohyb rámu dolných cloniek je viazaný jednak na pohyb horných, jednak na pohyb spodného ramena. Lampy návestidla sú uchytené v ráme, ktorý sa vyťahuje a spúšťa pomocou reťaze vedenej kladkami, ktoré sú uložené v hornej časti stožiara. Po vytiahnutí rámu lámp do požadovanej polohy, zaistí sa reťaz o háčik na spodku stožiara. Rám lámp je vedený dvomi zvislými tyčami, pričom v spodnej časti tyčí sú pružiny, ktoré tlmia náraz pri neopatrnom spúšťaní. Predmetné dvojramenné návestidlo bolo do zbierok MDC získané v roku 1993. Ide o bývalé vchodové návestidlo do výhybne Stará Kremnička v smere od Kremnice. V priebehu roku 2006 bolo zreštaurované a zreštaurované a umiestnené v expozícii Železničného múzea v starom depe Bratislava východ.
