Prístroj telefónny MB TESLA prenosný v bakelitovej skrinke
Základný princíp telefónneho spojenia spočíva v kombinácii Bellovho slúchadla (elektromagnet, rozkmitávajúci priľahlú membránu v závislosti od zmien intenzity prúdu vo vinutí elektromagnetu) a Hughesovho mikrofónu (membrána rozkmitávajúca uhlíkové čiastočky, zapojené do elektrického obvodu s batériou, napájajúceho elektromagnet slúchadla; zmena prechodového odporu rozkmitávaných uhlíkových čiastočiek moduluje prúd v obvode), spojených navzájom líniovým vedením.
Pre spojovanie vzdialenejších staníc bez prílišného útlmu je ďalej nevyhnutné prenášať elektrický signál pri nižších prúdoch a vyšších napätiach. To sa dosiahlo vstavaním oddeľovacích transformátorkov do okruhu mikrofónu, čím sa galvanicky oddelil miestny okruh mikrofónu od okruhu diaľkového vedenia slúchadiel; v dôsledku toho prebieha diaľkovým okruhom len striedavý prúd s pomerne vysokým napätím a nízkou intenzitou. Ďalej je súčasťou telefónnej siete návestné zariadenie, vyzývajúce cieľovú stanicu na prevzatie hovoru. Využívanie telefónneho vedenia aj pre návestenie (vyzváňanie) je umožnené vypínačom, ktorý počas návestenia odpája okruh mikrofónu. Všetky tieto vynálezy sa objavili v priebehu tretej štvrtiny 19. stor.
Prvotnou formou telefónnych prístrojov sú telefóny sústavy miestnej batérie (okruh mikrofónu tu napája batéria v mieste telefónneho prístroja, pre návestenie hovoru sa používa striedavý prúd z induktoru; výhodou tohto systému je vysoká spoľahlivosť, keďže výkonný vyzváňací induktor dokáže prekonať nástrahy aj menej kvalitného líniového vedenia a napájací prúd mikrofónu nezávisí od jeho kvality vôbec). Jednoduchosť a spoľahlivosť tohto usporiadania bola využitá už na začiatku 20. stor. pre vytváranie improvizovaných telefónnych liniek na dočasné spojenia, ktoré našli svoje využitie najmä pre vojenské účely (tzv. poľné telefóny). Železnica uprednostňovala pri vytváraní improvizovaných telefónnych spojení z ľubovoľného miesta medzistaničného úseku (napr. pri prácach na trati) prenosné telefóny, pripínané na nadzemné telegrafné líniové vedenie. S ich postupujúcou kabelizáciou však neskôr i železnica začala pri zriaďovaní dočasných improvizovaných liniek využívať vojenské telefónne zariadenia, medzičasom významne zdokonalené.
Štandardným zariadením, široko uplatňovaným pri práci železnice v časoch po druhej svetovej vojne bol vojenský poľný telefón TP 25, výrobok podniku TESLA. Išlo o telefón sústavy miestnej batérie, kde bol inak obvyklý vidlicový vypínač mikrofónneho okruhu nahradený tlačidlom v mikrotelefóne (t. j. v účelne spojenom mikrofóne a slúchadle do spoločného celku), ktoré musí byť počas telefónneho hovoru neustále stlačené. Súčasne bolo zvláštnym usporiadaním vyzváňacieho induktoru zariadené jeho zapojovanie do líniového vedenia len v čase jeho otáčania. Všetky zariadenia telefónu (mikrotelefón s hovorovým spínačom, hovorový transformátor, induktor, napájanie mikrofónu, signálny zvonček) sú uložené v bakelitovej hranolovitej skrinke, do ktorej je v transportnej polohe vložený aj bakelitové teleso mikrotelefónu s prípojovacím káblom, opatreným textilným opletením. Pri použití je po odklopení veka, pripojení zdroja mikrofóneho prúdu a nasadení kľuky induktoru poľný telefón pripojený dvoma svorkami na líniové vedenie (dvojlinku) a pripravený na požitie.
Zbierkový predmet bol získaný vlastným zberom pravdepodobne v roku 1983. Je umiestnený v expozícii Múzea dopravy STM.
