Prístroj telefónny MB poštový vzor
Základný princíp telefónneho spojenia spočíva v kombinácii Bellovho slúchadla (elektromagnet, rozkmitávajúci priľahlú membránu v závislosti od zmien intenzity prúdu vo vinutí elektromagnetu) a Hughesovho mikrofónu (membrána rozkmitávajúca uhlíkové čiastočky, zapojené do elektrického obvodu s batériou, napájajúceho elektromagnet slúchadla; zmena prechodového odporu rozkmitávaných uhlíkových čiastočiek moduluje prúd v obvode), spojených navzájom líniovým vedením.
Pre spojovanie vzdialenejších staníc bez prílišného útlmu je ďalej nevyhnutné prenášať elektrický signál pri nižších prúdoch a vyšších napätiach. To sa dosiahlo vstavaním oddeľovacích transformátorkov do okruhu mikrofónu, čím sa galvanicky oddelil miestny okruh mikrofónu od okruhu diaľkového vedenia slúchadiel; v dôsledku toho prebieha diaľkovým okruhom len striedavý prúd s pomerne vysokým napätím a nízkou intenzitou. Ďalej je súčasťou telefónnej siete návestné zariadenie, vyzývajúce cieľovú stanicu na prevzatie hovoru. Využívanie telefónneho vedenia aj pre návestenie (vyzváňanie) je umožnené vidlicovým vypínačom, zapínaným zavesením slúchadla na vidlicu, ktorý počas návestenia odpája okruh mikrofónu. Všetky tieto vynálezy sa objavili v priebehu tretej štvrtiny 19. stor.
Telefónne zariadenia prenášajú priamo ľudský hlas. Sú preto podstatne bezprostrednejšie, než telegrafné spojenie, založené na neosobných písomných správach. Na druhej strane absencia písomného dokumentu, resp. reprodukovateľného záznamu hovoru komplikuje jeho použitie v prípadoch, kedy si to závažnosť komunikácie vyžaduje (napr. pri riadení železničnej dopravy, kde bolo v medzistaničnej komunikácii už od začiatku etablované telegrafné spojenie). Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa na železnici začal uplatňovať nový vynález síce už v priebehu 80. rokov 19. stor., najskôr však iba na menej významné spojenia (spojenie v rámci stanice, alebo medzi stanicami a služobnými miestami na šírej trati, či náhrada telegrafu len na menej významných miestnych železniciach, vždy však v kombinácii s telefónnym zápisníkom).
Najstaršou formou telefónnych prístrojov sú telefóny sústavy miestnej batérie (okruh mikrofónu tu napája batéria v mieste telefónneho prístroja, pre návestenie hovoru sa používa striedavý prúd z induktoru; výhodou tohto systému je vysoká spoľahlivosť, keďže výkonný vyzváňací induktor dokáže prekonať nástrahy aj menej kvalitného líniového vedenia a napájací prúd mikrofónu nezávisí od jeho kvality vôbec). Na začiatku 20. stor. začali prvotnú nástennú podobu týchto prístrojov vytláčať ich stolné varianty. Všetky rozmernejšie súčasti tohto typu telefónu (teda najmä vyzváňací induktor, signálne zvonky, kontakty vidlicového vypínača a hovorové transformátory) sú tu sústredené v kompaktnej skrinke, z ktorej je na pravej strane vyvedená kľuka induktoru. Na jej hornej strane je vhodne upravené miesto pre uloženie tzv. mikrotelefónu, ktorý je vlastne spojením mikrofónu a slúchadla do spoločného celku. Hmotnosť zloženého mikrotelefónu sa prenáša na kontakty vidlicového vypínača a zapája vyzváňací okruh do líniového vedenia.
Predmetný stolný telefón predstavuje tzv. štátny vzor stolného telefónu sústavy miestnej batérie. Ide pravdepodobne o výrobok firmy Telegrafia Roztoky u Prahy z 20. rokov 20. stor. Základom prístroja je plechová matne lakovaná skrinka štvorcového pôdorysu a zvislými bočnými stenami, uložená na lisovanom základe z poniklovaného oceľového plechu. Horná stena skrinka má tri rôzne odstupňované sklony. Na zadnej vyvýšenej vodorovnej časti tejto steny je umiestnený poniklovaný stojan s vidlicou mikrotelefónu, spínajúcou kontakty vidlicového vypínača. Na nej umiestnený mikrotelefón je tvorený mikrofónom s kovovým telesom, vyhnutým lievikovitým ústím a slúchadlom s kovovým telesom, malým elektromagnetom a bakelitovým vekom membrány. Obidve tieto súčasti spája oceľová poniklovaná rúrka, prechádzajúca čiernym nekovovým valcovým držadlom, opatreným povrchovým ryhovaním. Mikrotelefón je so zariadeniami v skrinkou telefónu prepojený šnúrou, vytvorených štvoricou spletených káblov s textilnou izoláciou. Na prednej sklonenej časti hornej steny skrinky prístroja sú zásuvné drážky s papierovou štvrtkou na poznámky, prekrytou ochrannou priehľadnou fóliou. Súčasťou zbierkového predmetu je i prípojná svorková skrinka z lisovaného plechu, spojená s vlastným telefónom viacžilovým káblom s textilnou izoláciou. Na čelnej strane prípojnej skrinky je vylisovaný znak, tvorený písmenom T v krúžku.
Zbierkový predmet je darom p. Ivana Jamnického z roku 2006. Umiestnený je v depozitári MDC Bratislava východ.
