Základnou podmienkou bezpečnej vlakovej dopravy je od jej vzniku komunikačné spojenie medzi susediacimi železničným stanicami. Predmetom tejto komunikácie je predovšetkým organizácia dopravy na medzistaničnom traťovom úseku. Na tento účel bol už na prvých železniciach rakúsko-uhorskej monarchie používaný telegraf. Prvé prístroje boli sústavy Bain-Eckling, od roku 1855 ich však začali vytláčať zariadenia sústavy Morse, ktoré – na rozdiel od tých predchádzajúcich – poskytovali aj písomnú podobu zdieľanej správy. Jej jednotlivé písmená boli vyjadrované kódom zložených z písaných bodiek a čiarok. Tieto značky zaznamenával v prijímacej stanici písací stroj, ryjúci alebo píšuci znaky na dlhý posúvajúci sa prúžok papiera písadlom. Tým proti sile pružiny pohyboval elektromagnet, riadený medzistaničným elektrickým obvodom , ktorý bol zapínaný/vypínaný telegrafným kľúčom vo vysielacej stanici. Telegrafy tejto sústavy napokon opanovali oblasť komunikácie medzi stanicami i ostatnými železničnými služobnými miestami. V miestach, kde bol potrebný písomný záznam zdieľanej správy sa používali až do 60. rokov 20. stor., kedy ich plnohodnotne nahradili ďalekopisné zariadenia.
Zariadenie telegrafnej linky sa skladá z líniového obvodu a z miestneho obvodu. Súčasťou líniového obvodu je líniová batéria, telegrafný kľúč (obsluhovaný telegrafistom a zapínajúci/vypínajúci prúd v líniovom medzistaničnom elektrickom obvode), telegrafné relé vysielacej i prijímacej stanice (na základe impulzov z líniového medzistaničného obvodu zapína/vypína miestny obvod, napájajúci elektromagnety písacieho stroja), ampérmeter (merací prístroj umožňujúci kontrolovať správnosť smeru a dostatočnosť intenzity prúdu v líniovom obvode), stolný prepínač (umožňuje vypínať telegrafnú stanicu, napr. v prípade búrky), bleskové chránitko (zabraňuje poškodeniu prístrojov obvodu atmosférickým výbojom) a uzemnenie (zabezpečuje spoľahlivé vedenie spätného prúdu zemou). Súčasťou miestneho obvodu je okrem miestnej batérie a už spomenutého telegrafného relé, galvanicky oddeľujúceho líniový a miestny obvod, najmä samotný písací stroj. Ten bol až do 80. rokov 19. stor. vyhotovený, ako rycí (písadlo značky do papierového prúžku vyrývalo), neskôr ako farbopisný (ako písadlo bolo použité koliesko, brodiace sa v atramente, naplnenom v zvláštnej nádobke). Pre uloženie popísanej telegrafnej pásky slúžil zvlášť stojaci navíjač.
Podľa spôsobu napájania líniového obvodu sa telegrafné sústavy delili na zariadenia na stály prúd a na činný prúd. V prípade stáleho prúdu bolo líniové vedenie neustále pod prúdom, prerušovaným len pri stlačení telegrafného kľúča, v prípade činného prúdu tomu bolo naopak. Telegrafné zariadenia na stály prúd používali sa tam, kde bol v jednej linke zapojený väčší počet staníc, pretože na intenzite stáleho prúdu sa podieľali líniové batérie všetkých staníc a pretože tento systém umožňoval neustálu pohotovosť na komunikáciu. Tento systém bol v telegrafnom systéme medzivojnových ČSD najobvyklejší. Naopak systém s činným prúdom sa používal len na dlhých hlavných linkách (napr. Praha – Brno – Olomouc – Bohumín, či Brno – Trenčianska Teplá – Žilina – Košice).
Predmetný zbierkový predmet reprezentuje telegrafné relé, používané v telegrafných zariadeniach sústavy Morse pre galvanické oddelenie líniového a miestneho obvodu. Hlavným dôvodom na toto oddelenie je veľmi malá hodnota prúdu v líniovom obvode, ktorá by nedokázala spoľahlivo pritiahnuť hlavnú páku písacieho stroja a garantovať tak nerušený priebeh telegrafickej korešpondencie. Riešenie tohto problému spočívalo v zavedení miestneho elektrického obvodu, ktorý poskytoval dostatočne intenzívny prúd pre spoľahlivé ovládanie telegrafného písacieho stroja. Pre jeho zapínanie slúžilo práve predmetné telegrafné relé, ktoré bolo dostatočne citlivé, aby bolo schopné zareagovať na prerušovanie pomerne slabého prúdu v líniovom obvode a ktorého sila bola dostatočná na zapnutie kontaktov miestneho elektrického obvodu (v prípade telegrafnej sústavy stáleho prúdu bol kontakt miestneho obvodu zapínaný v čase prerušenia prúdu v líniovom obvode, v prípade sústavy činného prúdu tomu bolo naopak).
Telegrafné relé je tvorené základovou drevenou doskou so žltým nápisom „Signal“ v červenom obdĺžnikovom poli so žltým orámovaním na jednej zo svojich kratších zvislých rovín. Približne v jej strede je pripevnený výložník nesúci ľahko pohyblivú kovovú dvojzvratnú páku. Na jedno z ramien tejto páky pôsobí príťažlivá sila dvojice elektromagnetov, stojato uložených na základovej doske a zapojených sériovo do líniového elektrického obvodu, prostredníctvom kontaktov na zadnej strane základovej dosky. Pri prerušení prúdu v líniovom obvode páku vracia pružinka, napnutá medzi koncom jej opačného ramena a pevným bodom, vytvoreným v samostatnom stojane na základovej doske. Nastavenie veľkosti ťahu vratnej pružiny umožňuje jazdec, výškovo prestaviteľný v tomto stojane pohybovou skrutkou. Na opačnom konci základovej dosky je umiestnený spínací kontakt miestneho obvodu. Jeho pohyblivú časť tvorí platinový dotyk, pripevnený na hornej ploche konca dvojzvratnej páky na strane elektromagnetov. Pre uloženie pevnej časti kontaktu slúži samostatný stojan s dvoma nad sebou uloženými konzolami, ktorý je zakotvený do základovej drevenej dosky v mieste konca dojzvratnej páky s pohyblivou časťou kontaktu. Pevná časť kontaktu je výškovo nastaviteľne uložená v hornej konzole tohto stojanu (ide teda o relé sústavy stáleho prúdu). Tvorí ho platinový dotyk, uložený v stavacej skrutke, ktorú možno otáčať prostredníctvom ryhovaného kolieska. V spodnej konzole stojanu je oproti nej umiestnená ďalšia podobná stavacia skrutka, ktorá vymedzuje veľkosť výkyvu dvojzvratnej páky v opačnom smere. Dotyk tejto skrutky je však vyhotovený zo slonovej kosti, pretože dvojzvratnou pákou nesmie prebiehať žiaden prúd v čase, kedy sa svojím koncom opiera o tento dotyk. Elektrické napätie miestnej batérie sa na pevnú časť kontaktu privádza vypínateľnou svorkou na ľavej strane čelnej zvislej rovine základovej dosky. Pohyblivá časť kontaktu je vodivo spojená so svorkou na pravej strane čelnej zvislej rovine základovej dosky prostredníctvom samotnej kovovej dvojzvratnej páky, výložníku tejto páky, ako aj vratnej pružinu a stojanu, nesúceho pevný bod tejto pružiny.
Predmetné telegrafné relé možno datovať do obdobia druhej štvrtiny 20. stor.
Zbierkový predmet bol získaný v roku 1983 vlastným zberom v železničnej stanici Bratislava Petržalka. Umiestnený je v depozitári MDC Bratislava východ.
