Základnou podmienkou bezpečnej vlakovej dopravy je od jej vzniku komunikačné spojenie medzi susediacimi železničným stanicami. Predmetom tejto komunikácie je predovšetkým organizácia dopravy na medzistaničnom traťovom úseku. Na tento účel bol už na prvých železniciach rakúsko-uhorskej monarchie používaný telegraf. Prvé prístroje boli sústavy Bain-Eckling, od roku 1855 ich však začali vytláčať zariadenia sústavy Morse, ktoré – na rozdiel od tých predchádzajúcich – poskytovali aj písomnú podobu zdieľanej správy. Jej jednotlivé písmená boli vyjadrované kódom zložených z písaných bodiek a čiarok. Tieto značky zaznamenával v prijímacej stanici písací stroj, ryjúci alebo píšuci znaky na dlhý posúvajúci sa prúžok papiera písadlom. Tým proti sile pružiny pohyboval elektromagnet, riadený medzistaničným elektrickým obvodom , ktorý bol zapínaný/vypínaný telegrafným kľúčom vo vysielacej stanici. Telegrafy tejto sústavy napokon opanovali oblasť komunikácie medzi stanicami i ostatnými železničnými služobnými miestami. V miestach, kde bol potrebný písomný záznam zdieľanej správy sa používali až do 60. rokov 20. stor., kedy ich plnohodnotne nahradili ďalekopisné zariadenia.
Zariadenie telegrafnej linky sa skladá z líniového obvodu a z miestneho obvodu. Súčasťou líniového obvodu je líniová batéria, telegrafný kľúč (obsluhovaný telegrafistom a zapínajúci/vypínajúci prúd v líniovom medzistaničnom elektrickom obvode), telegrafné relé vysielacej i prijímacej stanice (na základe impulzov z líniového medzistaničného obvodu zapína/vypína miestny obvod, napájajúci elektromagnety písacieho stroja), ampérmeter (merací prístroj umožňujúci kontrolovať správnosť smeru a dostatočnosť intenzity prúdu v líniovom obvode), stolný prepínač (umožňuje vypínať telegrafnú stanicu, napr. v prípade búrky), bleskové chránitko (zabraňuje poškodeniu prístrojov obvodu atmosférickým výbojom) a uzemnenie (zabezpečuje spoľahlivé vedenie spätného prúdu zemou). Súčasťou miestneho obvodu je okrem miestnej batérie a už spomenutého telegrafného relé, galvanicky oddeľujúceho líniový a miestny obvod, najmä samotný písací stroj. Ten bol až do 80. rokov 19. stor. vyhotovený, ako rycí (písadlo značky do papierového prúžku vyrývalo), neskôr ako farbopisný (ako písadlo bolo použité koliesko, brodiace sa v atramente, naplnenom v zvláštnej nádobke). Pre uloženie popísanej telegrafnej pásky slúžil zvlášť stojaci navíjač.
Podľa spôsobu napájania líniového obvodu sa telegrafné sústavy delili na zariadenia na stály prúd a na činný prúd. V prípade stáleho prúdu bolo líniové vedenie neustále pod prúdom, prerušovaným len pri stlačení telegrafného kľúča, v prípade činného prúdu tomu bolo naopak. Telegrafné zariadenia na stály prúd používali sa tam, kde bol v jednej linke zapojený väčší počet staníc, pretože na intenzite stáleho prúdu sa podieľali líniové batérie všetkých staníc a pretože tento systém umožňoval neustálu pohotovosť na komunikáciu. Tento systém bol v telegrafnom systéme medzivojnových ČSD najobvyklejší. Naopak systém s činným prúdom sa používal len na dlhých hlavných linkách (napr. Praha – Brno – Olomouc – Bohumín, či Brno – Trenčianska Teplá – Žilina – Košice).
Predmetný zbierkový predmet reprezentuje miliampérmeter, používaný v telegrafných zariadeniach sústavy Morse od začiatku 20. stor. na kontrolu správnosti smeru a dostatočnosti intenzity prúdu v líniovom obvode. Prístroje v tejto forme sú priamymi nástupcami predtým používaných menej presných buzol. Na drevenej základovej doske s upevňovacími pätkami je umiestnený stojatý kovový hranol so segmentovým preskleným výrezom v hornej časti svojej čelnej steny. V tomto výreze je badateľná ručička ukazovateľa meracieho prístroja, ukazujúca veľkosťou svojej výchylky vpravo alebo vľavo na ociachovanej stupnici (od 35 mA v jednom smere po 35 mA v opačnom smere) veľkosť a smer prúdu v líniovom telegrafnom obvode. Pod stupnicou je nápis MILLI-AMP. Nad stupnicou je v kružnici nápis VTuTF. Na samotnom kovovom telese prístroja je v oválnom obryse nápis MEKAPHON. Predmetný merací prístroj je v podstate magnetoelektrickým ampérmetrom. Pozostáva teda z pevného permanentého podkovovitého magnetu, v ktorého silovom poli je umiestnená otočná cievka, napájaná prúdom líniového obvodu. Cievka sa v závislosti od veľkosti a smeru prúdu líniového obvodu natáča viac, či menej vpravo, alebo vľavo. S touto cievkou je pevne spojená ručička ukazovateľa, viditeľná vo výreze na čelnej strane prístroja.
Zbierkový predmet bol získaný v roku 2006 vlastným zberom v železničnej stanici Prievidza (neformálny dar p. Jozefa Petrinca). Umiestnený je v depozitári MDC Bratislava východ.
