Písací stroj telegrafný Morse farbopisný s elektrickým pohonom
Základnou podmienkou bezpečnej vlakovej dopravy je od jej vzniku komunikačné spojenie medzi susediacimi železničným stanicami. Predmetom tejto komunikácie je predovšetkým organizácia dopravy na medzistaničnom traťovom úseku. Na tento účel bol už na prvých železniciach rakúsko-uhorskej monarchie používaný telegraf. Prvé prístroje boli sústavy Bain-Eckling, od roku 1855 ich však začali vytláčať zariadenia sústavy Morse, ktoré – na rozdiel od tých predchádzajúcich – poskytovali aj písomnú podobu zdieľanej správy. Jej jednotlivé písmená boli vyjadrované kódom zložených z písaných bodiek a čiarok. Tieto značky zaznamenával v prijímacej stanici písací stroj, ryjúci alebo píšuci znaky na dlhý posúvajúci sa prúžok papiera písadlom. Tým proti sile pružiny pohyboval elektromagnet, riadený medzistaničným elektrickým obvodom , ktorý bol zapínaný/vypínaný telegrafným kľúčom vo vysielacej stanici. Telegrafy tejto sústavy napokon opanovali oblasť komunikácie medzi stanicami i ostatnými železničnými služobnými miestami. V miestach, kde bol potrebný písomný záznam zdieľanej správy sa používali až do 60. rokov 20. stor., kedy ich plnohodnotne nahradili ďalekopisné zariadenia.
Zariadenie telegrafnej linky sa skladá z líniového obvodu a z miestneho obvodu. Súčasťou líniového obvodu je líniová batéria, telegrafný kľúč (obsluhovaný telegrafistom a zapínajúci/vypínajúci prúd v líniovom medzistaničnom elektrickom obvode), telegrafné relé vysielacej i prijímacej stanice (na základe impulzov z líniového medzistaničného obvodu zapínajúce/vypínajúce miestny obvod, napájajúci elektromagnety písacieho stroja), ampérmeter (merací prístroj umožňujúci kontrolovať dostatočnosť intenzity prúdu v líniovom obvode), stolný prepínač (umožňuje vypínať telegrafnú stanicu, napr. v prípade búrky), bleskové chránitko (zabraňuje poškodeniu prístrojov obvodu atmosférickým výbojom) a uzemnenie (zabezpečuje spoľahlivé vedenie spätného prúdu zemou). Súčasťou miestneho obvodu je okrem miestnej batérie a už spomenutého telegrafného relé, galvanicky oddeľujúceho líniový a miestny obvod, najmä samotný písací stroj. Ten bol až do 80. rokov 19. stor. vyhotovený, ako rycí (písadlo značky do papierového prúžku vyrývalo), neskôr ako farbopisný (ako písadlo bolo použité koliesko, brodiace sa v atramente, naplnenom v zvláštnej nádržke). Pre uloženie popísanej telegrafnej pásky slúžil zvlášť stojaci navíjač.
Podľa spôsobu napájania líniového obvodu sa telegrafné sústavy delili na zariadenia na stály prúd a na činný prúd. V prípade stáleho prúdu prebiehal líniovým vedením stály prúd, ktorý bol pri stlačení telegrafného kľúča prerušovaný, v prípade činného prúdu tomu bolo naopak. Telegrafné zariadenia na stály prúd používal sa tam, kde bol v jednej linke zapojený väčší počet staníc, pretože na intenzite stáleho prúdu sa podieľali líniové batérie všetkých staníc a pretože tento systém umožňoval neustálu pohotovosť na komunikáciu. Tento systém bol v telegrafnom systéme medzivojnových ČSD najobvyklejší. Naopak systém s činným prúdom sa používal len na dlhých hlavných linkách (napr. Praha – Brno – Olomouc – Bohumín, či Brno – Trenčianska Teplá – Žilina – Košice).
Predmetný zbierkový predmet reprezentuje farbopisný písací stroj sústavy Morse. Na drevenej základovej doske je pripevnená hranolovitá plechová skrinka, obsahujúca hodinový stroj. Ten je – na rozdiel od pôvodného vyhotovenia so špirálovou pružinou – poháňaný elektromotorčekom pre automobilové stierače, zapínaným v čase telegrafovania (ktorý však na predmetnom zbierkovom predmete chýba). Výstupný hriadeľ hodinového stroja poháňa dvojicu ryhovaných valčekov na čelnej strane prístroja. Tie podávajú papierový prúžok zo zásobného kotúča, umiestneného na zvláštnom stojanovom výložníku na hornej strane skrinky s hodinovým strojom. K papierovému prúžku, obtočenému okolo spodného ryhovaného valčeku sa pri písaní značiek pritláča koliesko, brodiace sa v atramente, ktorým je naplnená nádržka na čelnej strane skrinky s hodinovým strojom. Koliesko je upevnené na jednom konci dvojzvratnej páky, ktorej druhý koniec je priťahovaný proti ťahu vratnej pružiny dvojicou elektromagnetov, umiestnených vedľa skrinky s hodinovým strojom (na predmetnom zbierkovom predmete však obidva elektromagnety chýbajú) a napájaných z miestnej batérie; ložisko dvojzvratnej páky je nesené dvojicou konzol na boku tejto skrinky.
Zbierkový predmet bol získaný v roku 2001 z bratislavského pracoviska Správy telekomunikačnej a zabezpečovacej techniky Oblastného riaditeľstva Trnava ŽSR. Umiestnený je v regionálnej železničnej expozícii Výhrevňa Vrútky.
