Cieľom predloženého zámeru je využiť intaktne zachované historické priestory v opúšťanej časti starého rušňového depa Bratislava východ na vytvorenie trvalo prístupného železničného parku, poskytujúceho zázemie pre prevádzku parných rušňov v oblasti Bratislavy a prezentujúceho formou stálej expozície i občasných happeningov vozidlá a ďalšie predmety zo zbierkového fondu MDC i ďalších európskych železničných múzeí. Zmyslom projektu je vytvoriť z predmetného areálu turistickú atrakciu a kultúrne centrum tejto mestskej štvrte v kontexte s jej plánovaným rozvojom a v súlade s jej tradičným železničiarskym charakterom.

MDC vytvorilo počas svojej existencie od roku 1983 bohatý zbierkový fond, ktorým sa v súčasnosti vyrovnalo vyspelým stredoeurópskym štátom. V súvislosti s prebiehajúcou intenzívnou modernizáciou slovenských železníc ho dopĺňa o ďalších reprezentantov aktuálne hromadne rušených železničných zariadení. Približne 15 % objemu tohto fondu prezentuje v stálej železničnej expozícii bratislavského Múzea dopravy a regionálnej železničnej expozícii "Výhrevňa Vrútky". Ostatné zbierkové predmety deponuje MDC už od roku 1983 v obvode železničnej stanice a najmä bývalého rušňového depa Bratislava východ, keďže nemá možnosť prezentovať ich. Tu si tiež v priebehu minulých rokov vybudovalo svoje základné pracovisko, knižnicu, archív a dielne. V súvislosti s podujatiami pri príležitosti 150. výročia železníc na území Slovenska boli všetky do tej dobe mimoriadne zanedbané pamiatkovo chránené objekty a ostatné priestory depa uvedené do vzorného stavu. V posledných rokoch sa depo stalo osvedčeným dejiskom každoročného celoslovenského zrazu historických železničných vozidiel. Rozhodnutie ZSSK - DŽKV ukončiť v tomto areáli rušňovú prevádzku ku dňu 1.6.2004 otvorilo možnosť uvažovať o využití uvolnených priestorov na trvalú prezentáciu železničných technických pamiatok podľa vzorov maďarského národného železničného parku v Budapešti, múzea ČD v Lužné u Rakovníka, železničného múzea v rakúskom Strasshofe alebo múzea PKP v Chabówke.

Dnešné rušňové depo Bratislava východ I - označované tiež ako "staré depo" - leží medzi bratislavskými železničnými stanicami Rača a Vajnory. V dôsledku preťažovania bratislavského uzla železničnou dopravou bola na začiatku 90. rokov 19. stor. na už dávnejšie jestvujúcej spojke Rača - Vajnory rozostavaná veľká zriaďovacia stanica, umožňujúca oddeliť v bratislavskom uzle nákladnú a osobnú dopravu. Jej dôležitou súčasťou sa stalo rušňové depo. Na rozdiel od samotnej zriaďovacej stanice, ktorá bola na konci II. svetovej vojny (26.3.1945) pomerne dôkladne vybombardovaná a v 60. a 70. rokoch 20. stor. aj takmer úplne prestavaná, bolo staré depo takýchto dramatických udalostí ušetrené (jedinou zásadnejšou výnimkou sa stalo nadstavanie múrov rušňovej remízy na konci 40. rokov a rozšírenie koľajiska na začiatku 60. rokov tohto storočia) a až do dnešných dní sa zachovalo v pomerne neporušenej podobe. Po ukončení prevádzky parných rušňov v bratislavskom uzle boli počas 70. rokov 20. stor. dielenské výkony starého depa presunuté do nových objektov a staré depo začalo pustnúť. Predpoklady pre zmenu tejto situácie vytvoril roku 1983 vznik podnikového dokumentačného pracoviska vtedajšej Východnej dráhy ČSD, ktoré si v starom rušňovom depe začalo budovať svoj depozitár historických železničných vozidiel. Na konci 80. rokov 20. stor. bol celý rad objektov depa (rušňová remíza, veľká a malá vodáreň, trubkáreň a bývalá personálna kuchyňa) vyhlásený za kultúrne pamiatky. Definitívnym riešením problému zanedbaného stavu areálu sa stala realizácia projektu osláv 150. výročia príchodu prvého parného vlaku na územie Slovenska. Všetky pamiatkovo chránené objekty a ostatné priestory depa boli pri tejto príležitosti uvedené do vzorného stavu, ktorý je pracovníkmi depa i Múzejno-dokumentačného centra ŽSR stále úzkostlivo udržiavaný. Citlivým spôsobom sa roku 2002 uskutočnila aj obnova budovy remízy, ktorá je v súčasnosti využívaná, ako hala opráv nákladných vozňov.

Definitívne ukončenie rušňovej prevádzky v predmetnom obvode poskytuje príležitosť využiť opúšťané pamiatkovo hodnotné priestory pre vznik trvalo prístupného skanzenu historických železničných vozidiel a iných technických pamiatok z bohatého zbierkového fondu MDC. Vhodnosť areálu na tento účel spočíva v skutočnosti, že:

• ide o intaktne zachované depo, koncipované pre parnú prevádzku s celým radom pôvodných, pamiatkovo chránených a pred nedávnom i obnovených budov,
• má optimálnu polohu z hľadiska dostupnosti návštevníkmi bratislavskej spádovej oblasti
• nebráni iným aktuálnym rozvojovým zámerom. Za podporné argumenty možno považovať skutočnosť, že:
  • v posledných rokoch sa depo stalo osvedčeným dejiskom tradičného každoročného celoslovenského zrazu historických železničných vozidiel, ktorý preukázal vhodnosť navrhovaného využitia.
  • už od roku 1983 tu má Múzejno-dokumentačné centrum svoj depozitár a základné pracovisko.

Areál starého rušňového depa Bratislava východ možno v jeho uvoľňovanej časti vhodne rozdeliť na zónu verejnosti prístupnú (bezprostredne nadväzujúcu na prístupovú komunikáciu) a zónu zázemia, ktorá bude súčasne priestorom pre budúci rozvoj parku (pozri tiež priložený plánik). Okrem týchto dvoch zón je na priloženej mapke zvláštne vyznačený ešte priestor medzi točňou a račianskou stranou haly opravovne vozňov, ktorý predpokladáme využívať spoločne s opravovňou vozňov. Pre účely tohto projektu budú obsadzované len v rámci rozsiahlejších akcií niekoľkokrát ročne po dohode s opravovňou vozňov (je to jediné miesto, kde možno zhromaždiť väčší počet vozidiel s možnosťou individuálneho prístupu k točni).
V prvej zóne možno - okrem už jestvujúceho základného pracoviska - bez podstatnejších stavebných prác, resp. investičných nákladov dobudovať:

• A. vozebné zázemie pre prevádzkované parné rušne, ktoré bude slúžiť súčasne ako expozícia historických technológií starostlivosti o železničné vozidlá v prevádzke - bude pozostávať z kanálu, uholnej skládky, zauhľovacieho zariadenia Teudloff a vodného žeriavu (poz. 1);
• B. expozície železničnej techniky rôznych druhov, najmä:
  • kolekciu železničných vozidiel prezentovanú pod otvoreným nebom, resp pod ľahkým zastrešením (pôjde predovšetkým o parné rušne 331.037, 555.3008, 310.507, 387.019, 399.005; motorové rušne T 211.0823, T 444.0060, T 444.1082, T 679.019, PDS 090; motorový vozeň M 262.007, osobné vozne radov Ci, Ce, Ca, Aa, Bai, Bac, Ba, služobné a poštové vozne radov DF a F, nákladné vozne rôznych typov, špeciálne vozidlá pre stavbu a údržbu tratí - snežný pluh, pluh na úpravu štrkového lôžka, osobné a nákladné, ručne poháňané i motorové drezíny (poz. 2),
  • kolekciu podvozkov osobných a nákladných vozňov, využitú tiež ako ukážku nakoľajovania vykoľajeného vozňa pomocou ručných prostriedkov (nákoľajka, zdvihák so skrutkovými saňami, Erberova koľajnica) - poz. 3, kolekciu zariadení dielenského zabezpečenia na železnici v občasne prevádzkovanej dielni pre opravu trubiek parných rušňov (okrem organického technologického zariadenia najmä veľký sústruh a mačka podstrešného žeriavu z 30. rokov 20. stor., zdviháky, zbierka náradia a prípravkov na opravy, skúšanie a vymeriavanie rušňov, rôzne typické súčiastky rušňov a vozňov - rušňové lampy, nárazníky, ložiská, kolesá, rýchlomery a ďalšie prístroje, rezy rušňových súčiastok, rušňové motory a prevody - napr. trenažér M 131.1, parný generátor PG 500), doplnenú o expozíciu histórie rušňového depa Bratislava východ - poz. 4,
  • expozíciu železničného vodárenstva a ostatných vozebných zariadení (ručné čerpadlo, parný stroj s plunžrom, čerpadlá Worthington rôznych veľkostí, ejektor, motorové čerpadlo, vodárenský parný kotol, kolekcia rôznych typov vodných žeriavov) - poz. 5,
  • expozíciu konštrukcie a údržby zvršku a železničných stavieb - náradie pre údržbu a opravy tratí, ukážka pokládky koľají pomocou žeriavov Vošahlík, ukážky typických konštrukčných uzlov železničných mostov rôznych typov, zariadenie vozňovej koľajovej váhy, pole koľajovej brzdy - poz. 6,
  • expozíciu elektrifikácie železníc (úplné zariadenie mobilnej meniarne, špeciálna drezína a motorový vozeň pre údržbu trolejového vedenia, ortuťový usmerňovač, ukážky rôznych zostáv trakčného vedenia na rôznych typov stĺpov)
  • ručný žeriav z konca 19. stor. s nosnosťou 10 t - poz. 7,
  • vyviazaný parný rušeň na zdvihákoch pod ľahkou strechou - poz. 8,
  • návestnú lávku z konca 19. stor. s mechanickými návestidlami - poz. 9,
  • návestidlá staničného zhlavia - mechanické odchodové návestidlá, vchodové návestidlo a jeho predzvesť - poz. 10,
• C. priestor pre modelové koľajisko - poz. 11,
• D. priestor pre záhradnú železnicu (v mierke 1 : 8) - poz. 12,
• E. malé úzkorozchodné koľajisko pre prezentáciu vozidiel s rozchodom 760 mm, využívajúce zvyšky úzkorozchodnej koľaje, obsluhujúcej dielne pre opravy rúr parných rušňov poz. 13,
• F. štýlové občerstvenie v jedálenskom vozni (poz. 14),
• G. detský kútik (ohnisko, pieskovisko, húpačky, preliezačka so železničnou tematikou apod.) - poz. 15,
• H. priestor pre väčšie spoločenské podujatia v suchom i daždivom počasí s pódiom - poz 16.

Priestory rušňového depa možno vhodne dotvoriť osvetľovacími stožiarmi podľa vzorových listov zo začiatku 20. stor., dobovou železničnou drobnou architektúrou (lavičky, popolníky, zábradlia, kvetináče), výtvarne primeranými stabilnými orientačnými prvkami, parkovými úpravami a skvalitnením jestvujúcich komunikácií. Bezpečnosť vystavených zbierkových predmetov i návštevníkov areálu zabezpečí oplotenie najexponovanejšej časti areálu (s využitím už jestvujúceho oplotenia) - jeho líniu pozri v priloženom plániku. Ako toalety pre návštevníkov budú využité jestvujúce zariadenia po ich primeranej adaptácii (poz 17). Vstup do areálu pre verejnosť bude na jeho račianskom konci (poz. 18), kde je k dispozícii prírodné parkovisko s približne 50 parkovacími miestami (poz. 19). Pre personál tu treba vybudovať jednoduchý uzatvorený objekt.

Pre ďalší rozvoj tejto časti areálu v prípade ochoty na rozsiahlejšie investície možno využiť fakt, že tu zostalo zachovaných viacero historických typických železničných stavieb a zamerať sa na postupnú dostavbu areálu do podoby skanzenu zanikajúcich železničných stavieb. V takom prípade by išlo predovšetkým o novostavby:

• dvojkoľajnej remízy s vlastnou studňou a ejektorovým čerpacím zariadením, sušiacou pecou na piesok a výdajňou oleja pre ošetrenie prevádzkyschopných parných rušňov podľa vzorových listov MÁV na koľajisku zostavenom s použitím historických koľajníc a výhybiek; po zrušení rušňovej váhy v RD Bratislava sem možno inštalovať i jej historické zariadenie z 30. rokov 20. stor. (poz. 20),
• vrátnice v podobe novostavby historického strážneho domu - poz. 21,
• stavadla (poz. 22) pre inštaláciu stavadlového prístroja, určeného na obsluhu nainštalovaných mechanických návestidiel a predzvestí. Z ďalších stavieb treba menovať najmä:
  • stabilné stravovacie zariadenie v niektorom z jestvujúcich objektov (vysoká vodáreň alebo objekt bývalej dezinfekčnej stanice)
  • ľahké zastrešenie expozície železničných vozidiel O spôsobe realizácie týchto stavieb a ich rozsahu rozhodnú skúsenosti z činnosti parku. V zóne zázemia bude situovaný depozitár, dielenské pracovisko a sociálne zázemie pre hosťujúci personál (prakticky všetko už existuje). Areál by mal byť pre verejnosť prístupný ako celoročne otvorené múzeum, t. j. denne okrem pondelka. Počas sezóny sa tu uskutočnia happeningy podľa vopred stanoveného kalendára (predovšetkým už tradičný celoslovenský zraz historických železničných vozidiel, podujatie k Medzinárodnému dňu detí apod.) a príležitostné (o. i. aj objednané) podujatia. Predložený zámer predpokladá, že prevádzkové náklady areálu budú kryté tržbami z jeho prevádzky.

MDC pracuje na postupnej výstavbe jednotlivých expozícii v súlade so svojimi možnosťami. Doteraz sa podarilo otvoriť malú expozíciu železničného vodárenstva vo veži „malej vodárne“ (2004), vybudovať vonkajšiu prezentáciu zbierky vodných žeriavov rôznych typov pri „malej vodárni“ (2005) a nainštalovať k nim vodný vozeň č. 153 (2006). Počas roku 2006 boli zreštaurované a nainštalované i dve mechanické návestidlá, ďalej v roku 2007 mechanická predzvesť a v roku 2008 bol zreštaurovaný a nainštalovaný zauhľovací žeriav Teudloff - Dietrichs pochádzajúci z rušňového depa Leopoldov. Všetky tieto akcie významne sponzorsky podporil Ing. Bodo Hauswald.

Fotogaléria

Vyhľadávanie

Zadajte prosím minimálne 3 znaky.

Prezentácia

Projekty

• Železničný park
• Ozubnicová železnica

Sponzori stránky & reklama

Najbližšie podujatia - Január 2011

Aktuálne plagáty

Linky na iné stránky

• Zobraziť všetky