Vykurovacie vozne slúžili pre vykurovanie osobných súprav parou v prípade, že nebolo možné zabezpečiť jej vykurovanie parou z rušňa. V predmetnom prípade ide o vykurovací vozeň nemeckého pôvodu z obdobia druhej svetovej vojny, kedy bol v dôsledku vojnových udalostí vyrábané vo väčšom počte (výrobca MBA - Maschinenbau und Bahnbedarf, Werk Spandau, rok výroby 1943, výrobné číslo neznáme, na podvozkoch: WUMAG Görlitz 1942, na kotlovom štítku: Bahnbedarf Rodger Darmstadt, č. 10213, r. v. 1943). Je to celokovový, celozvarovaný vozeň so skriňou odvodenou od súdobých poštových vozňov so štyrmi oknami v každej bočnici (z ktorých je vždy jedno v jednej polovici výklopné), dvojicou vstupných dverí v zúžených predstavkoch na oboch koncoch vozňa a prechodovými dverami v oboch čelách, s podvozkami typu Goerlitz s rázvorom 3000 mm a klznými ložiskami. Vo vozni je umiestnený ležatý parný kotol rušňového typu, zásobník uhlia (plnený zhora, krytý dvoma odklopnými vekami) a vody. Po jednej strane kotla je vytvorený priechod pre cestujúcich, oddelený od priestoru kotla medzistenou, po druhej priechod pre obsluhu kotla. Odvetranie priestoru kotolne zabezpečovali strešné vetráky typu Kuckuc. Vozeň mal elektrické osvetlenie s dynamom a akumulátormi. Brzdový výstroj vozňa spočíval v zariadení tlakovej brzdy typu Kunze Knorr a v ručnej brzde, obsluhovanej z predstavku. Prvé zmienky o stavbe vykurovacích vozňov siahajú až do 70. rokov 19. stor. K ČSD sa dostali vo významnejšej miere ale až v súvislosti s 2. svetovou vojnou. Predpis D 125 z roku 1948 uváza celkom 40 vozňov na vykurovanie; z nich 14 štvornáprvových pochádzalo z obdobia 1941 – 1944. Ani jeden z nich vtedy nebol na Slovensku, možno však predpokladať, že sa tu objavili v súvislosti s elektrifikáciou slovenských železníc v období 50. rokov 20. stor. Posledným významnejším výkonom vykurovacích vozňov u ČSD bol „Západný expres“ medzi Prahou a Plzňou v období od jesene 1968 do jari 1971. Vykurovacie vozne napokon často dosluhovali ako zdroje tepla pre železničné objekty. Predmetný vozeň ČSD označili číslom 610 a jeho posledná prehliadka sa uskutočnila roku 1976. Vozeň je v súčasnosti umiestnený v depozitári MDC Bratislava východ.
