K KKStB, r. v. 1884 (6-84330)
Nákladný vozeň radu K KKStB (r. v. 1884, výrobca Kopřivnice, výrobné číslo 299) je dvojnápravový vysokostenný nákladný vozeň, špecializovaný na prepravu uhlia, s konštrukciou spodku i kostry skrine z navzájom znitovaných oceľových valcovaných profilov a ložnou váhou okolo 15 t. Obklad skrine je vyhotovený z vodorovne uložených perejok z mäkkého dreva. V každej bočnici sú dvoje vzklopné dvere z valcovaných profilov s drevenou výplňou (tie sa na získanom vozni nezachovali a boli opätovne skonštruované metódou analógií). Čelnice vozňa sú pevné, s trojuholníkovým štítmi, pôvodne pravdepodobne vystužené tiahlami, nadväzujúcimi na bočnice. Prostredníctvom listových pružníc a dvojdielnych klzných ložísk vozeň spočíva na nápravách s hviezdicovými kolesami. Jedna náprava má hviezdice vytvorené z navzájom kováčsky zvarených segmentov z pásového železa. Konce týchto segmentov sú zaliate do odliateho náboja kolesa. Druhá náprava má hviezdice odlievané. Vedenie ložísk zaobstarávajú kované rázsochy. Tiahlo vozňa je priebežné. Podlaha vozňa je zhotovená z priečne uložených fošní. Nárazníky sú štvorpätkové tyčové. Vozeň je aktuálne bez brzdy, pôvodne však zrejme mal ručnú brzdu, obsluhovanú zrejme z vyvýšeného sedadla na čelnici – svedčí o tom pätné ložisko vretena brzdy a otvor pre čap na čelníku vozňa. Na pozdĺžniku vozňa sú vyrazené nasledovné čísla: KKStB 461 032, ČSD 6-84330 (ide zrejme o označenie pridelené vozňu v 20. rokoch 20. stor.) , 5 3296 (?) a 2636. Vozeň je zaujímavým predstaviteľom veľmi rozšíreného typu špecializovaného vozňa na uhlie s ložnou hmotnosťou 15 t. Vozne tohto druhu sa objavili na železniciach Rakúska-Uhorska už v päťdesiatych rokoch 19. stor. Predmetný vozeň reprezentuje vývojový variant z 80. rokov 19. stor., ktorý je charakterizovaný vtedy už samozrejmou celokovovou konštrukciou spodku a kovovou kostrou skrine (vtedy práve zavádzanou) a dvojicou vzklopných dverí v každej bočnici (vtedy predlžovanou z 5 na takmer 6 m). Vo vrcholiacom období súkromných železníc bolo podobných vozňov v prevádzke na železniciach rakúsko-uhorskej monarchie niekoľko tisíc kusov. Podľa čísla vyrazeného na ráme možno usudzovať, že predmetný vozeň bol v medzivojnovom období zaradený do radu Uz (z – určený pre prepravu vápna, so strechou). Vozeň je v súčasnosti umiestnený na pomníčku v obvode opravovne vozňov Žilina; zamestanci tohto pracoviska sa tiež zaslúžili o jeho opravu do vystavovateľného stavu, ktorá bola ukončená roku 2002.
