Dsd ČSD, r. v. 1947 (93 21 309-2)
Dvojnápravové celokovové služobné vozne radu Dsd s jednonápravovými podvozkami typu Rybák, medzi ktoré patrí aj predmetný vozeň Dsd 50 54 93-21 309-2 ČSD (výrobca Brno Královo Pole, rok výroby 1947, výrobné číslo 18 792), sú odvodené od celokovových osobných vozňov Ce a Be, vyrábaných českými vagónkami od roku 1938. Zachovávajú ich spodok s rázvorom 9,4 m i rozmery a členenie skrine. Služobné vozne radu Dsd (služobný, rýchlosť cez 80 km/hod, batožinový oddiel, pre osobné vlaky) boli objednané už začiatkom vojny, k dodávke však došlo až po vojne. Od januára do mája 1946 dodal Ringhoffer vozne Dsd 6-6300 až 6-6344, v období od februára do apríla 1946 zas Královopolská ďalšie vozne až do čísla Dsd 6-6364 – to všetko ešte na základe starej objednávky ČMD. Po roku 1946 sa výrobou vozňov zaoberala už iba Královopolská strojáreň Brno. Tá postavila v období prázdnin 1947 ešte na základe vojnovej objednávky SŽ a pravdepodobne i podľa pôvodnej dokumentácie 20 vozňov, označených číslami Dsd 6-6365 až 6-6384 (do tejto skupiny patrí i predmetný vozeň). Potom prepracovala dokumentáciu - zúžila vozňovú skriňu služobných vozňov na 2700 mm, zaviedla výhľadové okná a uskutočnila i rad ďalších úprav vnútri i zvonku vozňa (u prvých služobných vozňov tohto typu bola zachovaná šírka osobných vozňov cez plechy 3000 mm, nemohli byť teda u nich zavedené vyhliadkové okná a vozne boli preto opatrené iba úzkymi oknami v priečnej stene, susediacej s nástupným priestorom). Takto rekonštruovaný vozeň dodávala Královopolská pre ČSD od apríla 1948 do januára 1951 v štyroch sériách až po inventárne číslo Dsd 6-6670. Služobné vozne tohto typu boli štandardne opatrené nízkotlakým parným kúrením, novšie vozne obdržali aj priebežný kábel elektrického kúrenia. (Železničář 16/1976, str. 221). Podľa údajov Hlavnej knihy, vedenej od r. 1927 na Ministerstve železníc ČSR prevzali ČSD predmetný vozeň 29.7.1947. Vozňová skupina 10 ČSD. Z výroby bol vozeň označený ako ČSD Dsd 6-6370. Od roku 1957 obdržal vozeň číslo Dsd 7-2939 a po roku 1966 obdržal dvanásťmiestne číslo Dsd 50 54 93-21 309-2. Termín zrušenia vozňa nie je známy. Popis vozňa je v knihe Jindra, S., Frolík, M.: Osobní vozy ČSD, NADAS, Praha 1967, s. 438. Roku 1955 bola domovskou stanicou vozňa Bratislava hl. st., udržiavacie dielne Vrútky. Tieto údaje poskytol p. Ing. Zdeněk Maruna listom z 29.7.2004. Vozeň je zverený do starostlivosti Prievidzského parostrojného spolku.
Vyhľadávanie
Prezentácia
Zbierka
Sponzori stránky & reklama
|