Vozne tohto typu pochádzajú konštrukčne ešte z čias konca monarchie. Ide o vozne kombinovanej konštrukcie s rázvorom 7,5 m, pôdorysne rozdelené na kanceláriu vlakvedúceho, batožinový oddiel a toaletu. Boli vyrábané českými vagónkami v celkovom počte 115 kusov v rokoch 1919 – 1920 ešte na základe objednávok rakúskeho ministerstva železníc vo Viedni (Dd 6-4000 až 6-4114). Ďalších 120 vozňov (Dd 6-4115 až 6-4234) s nezmenenými rozmermi a iba malými úpravami skrine (zmena plynového osvetlenia na elektrické, zavedenie pre ČSD typického vyhliadkového okna) bolo vyrobených v rozmedzí rokov 1927 – 1931. Výroba vozňov tohto typu bola napokon ukončená sériou 30 vozňov postavených na jeseň 1935 pražskou vagónkou Ringhoffer (Dd 6-4235 až 6-4264), nasledovanou v decembri 1936 poslednou sériou ďalších 30 vozňov (Dsd 6-4501 až 6-4530) – tieto vozne mali rázvor predĺžený na 8,0 m a posledných 30 vozňov aj rýchlosť zvýšenú zo 60 na 80 km/hod (Železničář 14/1974, str. 193). Predmetný vozeň (výrobca, rok výroby a výrobné číslo neznáme) získal po prevzatí ČSD označenie D 6-4077, patrí teda do skupiny vozňov vyrábaných ešte na základe objednávok viedenského ministerstva železníc v rokoch 1919– 1920. Po roku 1956 bol vozeň preznačený na Dd 7-2442. Vozeň je zverený do starostlivosti Klubu historickej techniky pri RD Zvolen.