Motorový vozeň M 286.018 (výrobca Vagónka Tatra n.p. Studénka, r.v. 1967, výr. č. 68383) je štvornápravový motorový vozeň určený pre vozbu rýchlikov a osobných vlakov na hlavných aj vedľajších tratiach. Podkladom pre vznik bola koncepcia vozidiel Ministerstva dopravy z roku 1959 s cieľom zabezpečiť osobnú dopravu na neelektrifikovaných tratiach motorovými vozňami. Z dôvodu malej náročnosti obsluhy a nízkych udržiavacích nákladov bol požadovaný vtedy moderný hydraulický prenos výkonu. Prototypy označené radom M 283.1 boli vyrobené v roku 1962. Pre nedodržanie hmotnosti na nápravu spôsobenej zmenou konštrukcie podvozkov sa v roku 1964 označenie zmenilo na M 286.0. V rokoch 1966 – 1967 bolo v dvoch sériách vyrobených ďalších 50 kusov, pričom na posledných dvoch vozňoch čísel 051 a 052 (neskôr označené M 286.1038 a 039) boli aplikované konštrukčné zmeny (najmä nový spaľovací motor) za účelom overenia pre pripravované motorové vozne M 296.2 pre medzinárodnú prevádzku. Aj keď rad M 286.0 priniesol oproti starším motorovým vozňom pokrok v pohodlí cestujúcich, pre prevádzku znamenal mnohé problémy vyplývajúce z nespoľahlivosti niektorých konštrukčných celkov. Problematické boli najmä spaľovacie motory, trakčné a nápravové prevodovky.
Konštrukčne je motorový vozeň tvorený oceľovou samonosnou zváranou skriňou, ktorá je uložená na jednom hnacom a jednom bežnom podvozku prostredníctvom klzníc na odpruženej kolíske. Vypruženie je dvojstupňové pomocou vinutých pružín. Skriňa je pôdorysne rozdelená na dve priechodzie stanovištia rušňovodiča umiestnené na koncoch, strojovňu, batožinový oddiel, nástupné priestory, WC a jeden oddiel pre 48 sediacich cestujúcich. Hnacie ústrojenstvo tvorí kvapalinou chladený spaľovací motor K12V170DR s výkonom 515 kW, ktorý cez kĺbový hriadeľ poháňa hydrodynamickú trojmeničovú prevodovku H 750 M so zabudovaným reverzačným ústrojenstvom. Krútiaci moment sa z prevodovky ďalej prenáša kĺbovým hriadeľom na nápravové prevodovky v tandemovom usporiadaní. Motorový vozeň je vybavený tlakovou brzdou Dako a ručnou brzdou pre každý podvozok. Interiér je vykurovaný teplovodne, osvetlenie je elektrické.
V bežnej prevádzke boli motorové vozne radu M 286.0 nasadzované v depách Bratislava hlavné, Trnava, Leopoldov, Trenčianska Teplá, Vrútky, Zvolen, Margecany, Plešivec a Košice.
Predmetný motorový vozeň M 286.018 (od roku 850.018) prevzali ČSD 28. februára 1967 a pridelili ho rušňovému depu Bratislava hlavné. Dňa 1.3.1967 vykonal TBS na trati Bratislava hl.st. – Cífer a späť. Následne bol nasadený na rýchlikové výkony z Bratislavy do Komárna, Brna, Zvolena, Žiliny a Prievidze namiesto radu M 262.0 a osobné vlaky do Žiliny, Galanty, Komárna a Veselí nad Moravou cez Kúty a Skalicu. K 17.11.1973 bol presunutý pod Leopoldov, vozebnú stanicu Trnava, kde zabezpečoval výkony na tratiach západného Slovenska. S postupujúcou elektrifikáciou bol v rámci depa Leopoldov po roku 1981 predisponovaný do Trenčianskej Teplej. 18.7.1991 bol presunutý do rušňového depa Vrútky, odkiaľ sa do Trenčianskej Teplej vrátil v apríli 1994. Posledný výkon v osobnej doprave absolvoval 18.2.2004, už v majetku Železničnej spoločnosti, a.s. Následne bol používaný pre potreby ŽSR na vozbu meracieho vlaku GPK. K 10.7. 2007 bol na základe kúpnej zmluvy prevzatý do majetku ŽSR pre pokračovane vozby meracieho vlaku s následným určením pre múzejné zachovanie. Posledný výkon na meracom vlaku absolvoval začiatkom novembra 2017. Následne bol odovzdaný do zbierok MDC (od 1.1.2018 ŽMSR). V roku 2019 sa motorového vozňa ujalo občianske združenie Vlaky.net, ktoré zároveň začalo s kompletizáciou a čistením interiéru. Umiestnený je v expozícii Železničného múzea v priestoroch starého rušňového depa Bratislava východ.
