Rušeň E 499.001 (výrobca ZVIL, n. p. Plzeň, r. v. 1953, výrobné číslo 3067) reprezentuje prvý na Slovensku používaný typ traťového elektrického rušňa na tratiach normálneho rozchodu, elektrifikovaných jednosmernou napájacou sústavou s napätím 3 000 V. Rušeň je charakteristický skriňovým usporiadaním s dvoma dvojnápravovými podvozkami, spojenými mechanickou medzipodvozkovou väzbou a všetkými nápravami hnacími. Trakčné motory boli v rámu podvozku uložené pevne s prenosom sily na dvojkolesie licenčnou lamelovou spojkou. Regulácia výkonu motorov je odporová, s možnosťou prepínania medzi sériovým a sérioparalelným spojením trakčných motorov (v každom podvozku sú motory trvale radené do série) a zoslabovania ich magnetického poľa. Riadenie je nepriame (s riadiacim kontrolérom). Rušne tohto typu boli nasadzované na tratiach bývalého prvého hlavného ťahu z Čiernej nad Tisou do Bohumína už od jeho elektrifikácie, pričom niektoré z nich sa v pravidelnej prevádzke dožili prvých rokov tretieho tisícročia.
Predmetný rušeň je prototypom s továrenským označením 12E1. Prvú technicko-policajnú skúšku rušeň absolvoval vo výrobnom závode pod napätím 1500 V dňa 24.6.1953. Rušeň bol odovzdaný ČSD dňa 25.6.1953 a dňa 30.6.1953 odoslaný do Prahy. Ďalšiu technicko-policajnú skúšku pod trakčnou sústavou s napätím 1500 V vykonal obmedzenou rýchlosťou (90 km/hod.) na trati Praha-Hrabovka – Praha-Libeň dňa 6.7.1953. 23.8.1953 bol rušeň odoslaný do Žiliny a po niekoľkých skúšobných jazdách absolvoval dňa 27.8.1953 tretiu technicko-policajnú skúšku na trati Žilina – Vrútky, pri ktorej dosiahol rýchlosť 138 km/h. Následne 29.8.1953 rušeň odtiahol slávnostný elektrický vlak na trati Žilina – Vrútky. K 24.9.1953 sa rušeň vrátil späť do Prahy. Dňa 21.2.1954 bol rušeň odoslaný na skúšanie do Poľska za účelom dosiahnutia prebehu 100 000 km. V roku 1955 sa rušeň zúčastnil záťažových skúšok na tratiach medzi Liptovským Mikulášom a Popradom. Následne bol opäť prevezený do Prahy a od 31.7.1955 do júla 1956 bol vo výrobnom závode, odkiaľ bol predaný depu v Žiline. V období od 25.5.1958 do augusta 1959 bol rušeň zapožičaný do Českej Třebovej pre potreby podniku Elektrizace železnic Praha. Od júna 1960 bol rušeň nasadený do bežnej prevádzky. Dňa 17.10.1991 bol rušeň predisponovaný ako záložný do Púchova. K 1.1.2005 bol rušeň pridelený Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. a prevádzku ukončil v roku 2008. Od roku 2009 bol vedený ako neprevádzkový. V marci roku 2016 ho spoločnosť ZSSK Cargo Slovakia, a.s. odpredala ŽSR pre potreby MDC. Rušeň bol fyzicky prevzatý dňa 1.3.2016. V súčasnosti je neprevádzkový rušeň zverený do starostlivosti občianskemu združeniu Spoločnosť Považskej Dráhy Žilina a umiestnený v rušňovom depe Trenčianska Teplá.
