Predmetný dvojnápravový osobný vozeň 3. vozňovej triedy kombinovanej stavby s rázvorom 9,25 m (výrobca Ringhoffer, rok výroby 1911) demonštruje jeden z vývojových krokov z prvých rokov 20. stor. ku stavbe rýchlikových dvojnápravových vozňov, pri ktorých pomer hmotnosti a počtu sedadiel je priaznivejší než u vtedajších štvornápravových vozňoch. Vozeň je zaujímavý zvláštnym riešením dvojitého vypruženia, pri ktorom skriňa s vlastným rámom bola prostredníctvom štyroch kratších obrátených listových pružníc uložená na vlastnom pojazdovom ráme konvenčnej konštrukcie s dvoma nápravami, rajdovne uložených v pevných rázsochách. Hoci toto riešenie malo svoje nevýhody (bolo drahé a komplikovalo údržbu spojok parného kúrenia a plynového osvetlenia medzi rámom pojazdu a rámom skrine), bolo vyrobených celkom 10 vozňov s 1. a 2. vozňovou triedou (ABe 47 – 56, roky výroby 1907 – 1908) a 17 vozňov 3. triedy (Ce 461 – 477, roky výroby 1911 a 1913). Z výroby bol vozeň označený ako BEB Ce 463, od roku 1918 BD Ce 463, od roku 1924 ČSD Ce 3-6818, od roku 1957 obdržal číslo Be 3-2245. Vo februári 1959 bol pridelený Košickej dráhe pre mostný vlak ako obytný vozeň MSV 24 03 88 035. (Zuska, V.: Osobní vozy Buštěhradské dráhy, Lokálka Group Rokycany 2001, str. 49). V roku 2016 bola na vozni vo firme Jozef Majtáň Stroj-mat Topoľčany dokončená oprava do prevádzkyschopného stavu. Oprava sa uskutočnila aj vďaka významnej sponzorskej podpore Ing. Bodo Hauswalda a bratislavského Rotary klub Danube.