Rušeň 331.037 (pôvodne MÁV 375.666; dvojvalcový dvojčitý parný tendrový rušeň na prehriatu paru s usporiadaním náprav 1´C 1´ pre miestne železnice; kotol rušňa nesie výrobné číslo 2109, výrobca je Budapest, rok jeho výroby je podľa dokladov kotla 1908, pochádza z rušňa 375.608 MÁV; na rušeň 375.666 MÁV bol dosadený v septembri roku 1962; hoci "Soupis existujících parních lokomotiv a tendrů na území býv. Československa" z 21.4.1994 udáva výrobné číslo rušňa 5984 a rok jeho výroby 1949, vyplýva z pôvodného označenia rušňa 375.666 MÁV, že ide o pôvodne združený rušeň, rekonštruovaný ešte pred rokom 1938 na dvojčitý s prehrievačom) predstavuje výsledok úsilia o modernizáciu rušňového parku uhorských miestnych železníc z prvého desaťročia 20. stor. Je to moderne koncipovaná tendrovka pôvodne triedy TV MÁV (neskôr 331.0 ČSD) s vnútorným rámom, usporiadaním pojazdu 1´ C 1´ a nápravovým zaťažením 10,3 (neskôr 10,9) t, vyrábaná v mnohých postupne inovovaných a početných sériach už od roku 1907. Prvé stroje boli konštruované ešte ako združené na mokrú paru, od roku 1915 sa však stavali už ako dvojčité s prehrievačom. Zvláštnosťou dvojčitých strojov boli medené pece Polonceau bez stropných rozpier, ktoré však roku 1916 vystriedali vodotrubné skriňové kotle typu Brotan. Priaznivé vlastnosti rušňov a najvyššia povolená rýchlosť až 60 km/h umožňovala využívať ich aj na hlavných tratiach. Do roku 1918 bolo týchto rušňov v rôznych modifikáciách vyrobených dovedna 419 kusov (ich výroba však v Maďarsku pokračovala až do roku 1959). ČSD prevzali po roku 1918 celkom 36 rušňov tohto radu. Z nich sa 15 vrátilo po zábore južného Slovenska späť k MÁV. Posledným inventárnym číslom tohto radu v prevádzke ČSD po druhej svetovej vojne bol stroj 331.058, čo si treba vysvetliť presunmi rušňov po druhej svetovej vojne. Všetky rušne boli vyradené do roku 1970. Rušeň je po skončení platnosti tlakovej skúšky kotla odstavený z prevádzky a umiestnený v expozícii Železničného múzea Bratislava východ.
