Predzvesť mechanická, hranatý terč
Predzvesť mechanická s obdĺžnikovým terčom (r. v. cca 1930, výrobca pravdepodobne ČKD Praha, výr. č. ?) je predstaviteľom skoršieho typu predzvesti používaného u ČSD. Konštrukcia vychádza zo Siemensovej sústavy. Použitie predzvestí si vyžiadala zmena v umiestnení vchodových návestidiel. Od roku 1887 sa totiž vchodové návestidlá umiestňovali na vzdialenosť 50 – 100 m od krajných výhybiek, čo nezaručovalo zastavenie vlaku pred týmito návestidlami. Prvé predzvesti sa však objavili na území Československa už v roku 1883. Na účel predzvestí boli najskôr použité vtedy obvyklé dištančné návestidlá. Od roku 1913 nariaďujú návestné predpisy, aby malo každé vchodové návestidlo na zábrzdnú vzdialenosť svoju predzvesť. ČSD používali predovšetkým predzvesti s hranatým terčom pochádzajúce z 90. rokov 19. storočia (podľa francúzskeho vzoru), predzvesti s kruhovým terčom sa vyskytovali ojedinele. Pred každou predzvesťou bolo predzvestné upozorňovadlo. Natreté boli bielo zelenou farbou. V štyridsiatych rokoch 20. storočia došlo najskôr v súvislosti so zmenou návestných farieb (zelená farba znamenala „Voľno“, biela sa používala len pre návesť „Posun dovolený“ a návesť „Výstraha“ mala žltú farbu; dovtedy sa biela farba používala aj pre návesť „Voľno“, zelená farba znamenala návesť „Pomaly“, čo zodpovedalo dnešnej návesti „Výstraha“) došlo k zmene náteru predzvestí a upozorňovadla na kombináciu bielej a žltej. V tomto období došlo aj k zavedeniu predzvestí s kruhovým terčom, ktoré sa používali v Nemecku. Následne sa aj farba upozorňovadla zmenila na čiernu. Predzvesť je tvorená stožiarom, terčom, vybavovadlom a výťahom lampy. Stožiar je z valcovaného profilu s prierezom tvaru písmena I (zriedkavo používané predzvesti s kruhovým terčom mali liatinový rúrový stožiar). Výška stožiaru je 5,5 m. Táto však bývala prispôsobená miestnym pomerom. Vo výške 3,918 m nad hlavou koľajnice bol terč predzvesti, 1 m široký a 0,8 m vysoký. Pohyb terča predzvesti bol odvodený od drôtových lán, ktoré boli spojené s vybavovadlom. To tvorí pákový mechanizmus s jedným valcovým a jedným kotúčovým závažím. Z pákového mechanizmu vybavovadla sa cez dve tiahla prenášal pohyb na samotný terč. Polohami terča sa dávali návesti – pri návesti „Voľno“ bol terč vo vodorovnej polohe, pri návesti „Pomaly“ („Výstraha“) bol terč vo zvislej polohe kolmo na os koľaje. V noci sa dávali návesti lampou. Pri návesti „Pomaly“ bola pred lampou clonka so zeleným sklom, pri návesti „Voľno“ sa zelená clonka zdvihla nad lampu. Zdvih rámu clonky bol odvedený od pohybu tiahla ovládania terča, na ktorom bol kolík, ktorý pri svojom zvislom pohybe narážal na tvarované rameno, ktoré bolo spojené s rámom clonky. Po zmene návestných farieb došlo k pridaniu druhej clonky so zeleným sklíčkom, sklíčko v pôvodnej clonke bolo vymenené za žlté. Lampa návestidla bola zavesená na ráme výťahu. Výťah lampy tvorila jednoduchá konštrukcia, ktorá sa pohybovala po stožiari predzvesti a vyťahovala sa a spúšťala pomocou reťaze a kladky, pričom reťaz sa po dosiahnutí požadovanej výšky výťahu ukotví orechom na stožiari. Vo vzdialenosti 1,5 m pred predzvesťou bolo umiestnené upozorňovadlo tvorené plechovou 1 m širokou doskou s výškou 1,5 m. Do zbierok MDC sa podaril získať v roku 1984 od Oznamovacej a zabezpečovacej dištancie Košice len obdĺžniková tabuľa predzvesti. V roku 2007 bola tabuľa zreštaurovaná a bol k nej zreštaurovaný aj chýbajúci stožiar s vybavovadlom a výťahom, ktorý pochádzal z inej obdobnej predzvesti. Celok je v súčasnosti umiestnený v expozícii Železničného múzea v starom depe Bratislava východ.
