Návestidlo mechanické jednoramenné s elektromagnetickým spriahlom
Návestidlo mechanické jednoramenné s elektromagnetickým spriahlom (výrobca ČKD Praha, r. v. cca 1942, výr. č. 608 ?) je predstaviteľom odchodového návestidla novšieho typu. Prvé ramenové návestidla sa začali používať v 80. rokoch 19. storočia, a to najmä v súvislosti so zavádzaním zariadení, ktoré dovoľovali stavať návestidlá do polohy dovoľujúcej jazdu len v závislosti na správnom postavení výmen. Mechanické návestidla používané u ČSD boli prevzaté od KKStB, a zodpovedali normálii z roku 1898. Hlavnými dodávateľmi pre ČSD sa stali firmy ČKD Praha, Elektro Signal Praha a Fr. Zeman Plzeň, ktoré vyrábali návestidlá podľa vzorových listov Siemens-Halske Wien. Od roku 1920 pristúpili ČSD k modernizácii návestidiel, nakoľko dovtedy bol počet prevedení rozsiahly. Mechanické ramenové vchodové návestidlá sa umiestňovali na mieste vyhradenom pre vtedy používané dištančné návestidlá, t.j. 500 – 600 m pred prvými výhybkami. Avšak takéto usporiadanie umožňovalo po predčasnom prestavení návestidla do polohy “Stoj“ odblokovať výhybky a prestaviť ich ešte pred prichádzajúcim vlakom, alebo pod ním. Preto boli od roku 1887 umiestňované do vzdialenosti len 50 – 100 m pred prvými výhybkami zhlavia. Návestidlo tvorí stožiar, návestné rameno s poistným zariadením a tzv. výťah lampy. Stožiar je Mannesmannský, dlhý 9,5 – 10 m, pričom časť je v zemi. Najstaršie návestidlá mali stožiare priehradovej konštrukcie, neskôr bol stožiar z ohýbaných plechových profilov prinitovaných k sebe. Návestné rameno je 1.8 m dlhé, na strane odľahlej od koľaje sú zvislé otvory, aby rameno odolávalo náporom vetra. Rameno je na stožiari vo výške 7,56 m nad hlavou koľajnice (táto výška závisela od miestnych pomerov). Návestidlo sa ovláda drôtovými lanami, ktorými sa prostredníctvom poistného zariadenia mení poloha ramena. Poistné zariadenie tvoria dve tvarované železné páky zavesené do seba v prípade, ak sú obidve laná rovnomerne napnuté. Ak je ťah lán rozdielny, poistné zariadenie sa rozvesí a pohyb lana sa prenáša na rameno. Pre prípad pretrhnutia drôtu sú na koncoch pák závažia, ktoré zabezpečia postavenie ramena do základnej polohy – „Stoj“. Rameno má dve polohy – vodorovná znamená návesť „Stoj“ a zdvihnutá o 45° voči vodorovnej znamená návesť „Voľno“. Takto sa dávali návesti cez deň. Za tmy sa dávali návesti pomocou lampy, pred ktorou bola clonka príslušnej farby. V základnej polohe bola pred lampou clonka červenej farby, pri návesti voľno sa červená clonka zdvihne a lampa bez clonky návestí „Voľno“. Okolo roku 1942, kedy sa zmenil význam návestných farieb – zelená farba znamenala „Voľno“, biela sa používala len pre návesť „Posun dovolený“ a návesť „Výstraha“ mala žltú farbu (dovtedy sa biela farba používala aj pre návesť „Voľno“, zelená farba znamenala návesť „Pomaly“, čo zodpovedalo dnešnej návesti „Výstraha“), pri návesti „Voľno“ bola pred lampou clonka zelenej farby. Clonka má nútene viazaný pohyb od návestného ramena pomocou tiahla a kulisy, ktorá je otočne uložená v čape nasadenom na stožiari. Clonky sú umiestnené na výťahu lampy. Ten je vedený v zvislom smere dvomi vodiacimi tyčami, nesie lampu zavesenú na hákoch a rám cloniek zavesený na čape výťahu. Na ráme cloniek je ohnutá páka, ktorej koniec bráni zdvihnutiu rámu. Tým je zabezpečené, že červená clonka môže byť zmenená až v hornej polohe výťahu, kedy je zabezpečené spojenie cloniek s ramenom návestidla. Výťah je zavesený na reťazi, ktorou sa zabezpečuje zdvih a spúšťanie. Vodiace tyče majú dole pružiny chrániace lampu pred nárazom pri spúšťaní. V spodnej časti stožiara je umiestnené elektromagnetické spriahlo, ktoré zabezpečuje, aby bolo návestidlo prestavené na návesť „Voľno“ len pre jediný vlak, a teda aby bolo návestidlo hneď za vlakom prestavené na návesť „Stoj“. Toto spriahlo spája návestný pohon s ramenom iba vtedy, keď je magnetický obvod spriahla budený elektrickým prúdom. K prerušeniu budenia dôjde, keď vlak prejde určitým miestom na trati (izolovanou koľajou). Vtedy dôjde k odpadnutiu kotvy elektromagnetu a návesť sa samovoľne prestaví do základnej polohy. Rameno je pri tomto pohybe brzdené glycerínovou brzdou. Predmetné návestidlo bolo získané 31.7.1992 od Oznamovacej a zabezpečovacej dištancie Zvolen. Pochádza zo zvolenského zhlavia stanice Slovenská Ľupča. V roku 2006 bolo návestidlo zreštaurované a umiestnené v expozícii Železničného múzea v starom depe Bratislava východ.
